po dlhom case..
Cica je bek. Cica ma toho co povedat, len je leniva a nechce sa jej pisat…
Cica sa ide vydavat. V sobotu. Posledne tyzdne sa bud lucim, depkujem, stresujem, som nadpriemerne stastna, dostavam hlupe otazky, hlupo odpovedam.. alebo vsetko do kopy. Je to den Dee, holube, zvony, ruze, ruzove doplnky, druzice, deti, stastne usmevy s vybielenymi zubami, kopec ludi v najlepsich handrickach, ktore ponachadzali po shoping centroch, ci vo svojich skrinkach. Zacinm byt sarkasticka..Lenze toto je vstepovana predstava svadby od mala. . Moja taka nebude, alebo je to len zbozne prianie? Uvidime, co sa z toho nakoniec vyvrbi, ale uz teraz viem, ze je to dufam, aj svadba posledna.. Ze najstastnejsi den v zivote.. haa ha. Pri tom vsetkom vybavovani ( priznavam sa, ze dobrovolnom, pretoze som netusila co ma caka.. ) budem rada, ked si vecer sadnem.. Nesadnem, budem tancovat a venovat sa spolocnosti. Mozno budem v tu chvilu naozaj stastna. Mozno budem na drogach 
) Minimalne pocitam, ze sa o mna postara Hormonik Endorfin, ktory mi s laskou bude do zil vpustat vsetky kladne pocity sveta..
a otazka, za 10tisic, slecna Cica a preco sa vlastne vydavas? Aka odpoved je v kurze? Mam ich viac.. tak si vyberte..
Pretoze je to pre mna formalita, pretoze “musim”, pretoze chcem naburat pravidlo, ze to uz nie je cool.. Pretoze to bola jedna z met, ktoru som chcela stihnut do 30-ky. Pretoze, okrem nastavajuceho by taky hrozny cin nespachal nikto dobrovolne. .
Pretoze milujem a verim, ze aj ked som zloba zlobovita, ze nam to vydrzi..ako sa hovori v dobrom aj v zlom..Pretoze sa vedla neho prebudzam a stale mam chut ho rano bozkat, pretoze stale mam chut sa tulit, nechat objat, rozosmiat, pohladit, vidiet neskutocnu lasku v jeho ociach, pocuvat jeho hlas, dychat jeho dych, nasavat jeho vonu, hladkat ho po brusku, chytat za zadocek, robit mu modriny, hryzt ho.. Skerit sa do slnka, chytat spolu komare, nahanat Tazinku, polonahi tancovat po byte, nechat sa rozmaznavat, papat z jedneho taniera, kradnut mu dobrotky, nakupovat na e-bay, objednavat milion nepotrebnych veci, zlostit sa.. opijat sa nehou a havanou, bat sa o neho, cestovat letom svetom, nechat si natiahnut ponozky, obliznut usko, a povedat ANO..
bezpredmetne – vyhrabane z popola, original zo dna 23.1.2003
Clovek. stoji tu pozera sa vokol, ma mnoho tvari nevie sa rozhodnut ktoru chce pouzit prave teraz, ktorou chce udriet sam seba aby to zabolelo aby sa zmietal v krcoch a bolesti, preto ze nevladze uniest vsetko to co na nom stoji a pada. Vyziva sa v tom co robi, co nerobi.. hra sa ze je niekto, niekto kto nema prehlad kedy a kde, s kym a za kolko?
Tak pod pridaj sa k nam, je to take jednoduche, staci zlozit masku, zalozit novu tvar..prepichnut iluzie, vzlietnut a padnut do prachu. Bavi ma pozorovat okolie, bavi ma pretvraka ktorou sa to tu hemzi, bavi ma trpiet samu seba, bavi ma mysliet si ze pre toto som stvorena, bavi ma byt vecne nemilovana, bavi ma lutost, bavi ma zivot..taky kratky a trapny. Bavia ma tvoje…
…zradne pismena ktore si mi ponukal po troskach, ktorymi si postupne a ucelovo zacal likvidovat moje vnutro, myslienky, srdce, dusu… chcel si ma nakazit, niecim co si sam neovladal a teraz sa smejes, vyviazol si z toho lahsie ako ja.. nie neostanem tu napospas tebe a svetlu ktore si vo mne zazal. Sfuknem to svetlo, zaznem tmu nech pretrvava vo mne tak ako predtym, nech srdce ochladne nech si nezyvka na pocity ktore aj tak nedokaze uniest, ktorymi opovrhuje a znevazuje kazdy jeden naznak niecoho co by mohlo mat zmysel v tomto nezmyselnom bludisku. Som pokojna, to je to co som vzdy chcela, ucit sa a nevzdavat prijimat a porazat, davat a nebrat, nemilovat, protirecit si.. je to nadherne ked sa zobudim spamatam ze sen je realita, trpka chut cohosi co prebehlo mojim zivotom rychlo a necakane ako elektricky sok. Stale vo mne pretrvava potesenie z hladanie 5 pismen, ktore vcelku vytvaraju obycajno neobycajne slovo LASKA, posielane do sveta s odpovedou adresat neznamy.
Svet sa mi otvori, vtedy to zaboli… teraz sa mi zda, ze som jedina…
Male and Female
skripem zubami. pomaly sa snazim nasavat a vysavat vzduch. robi mi to vacsi problem nez som cakala.. Este stale sa mi kruti zaludok a nie je to len z vecereneho jedla. Vnutornosti si hraju svoj sukromny futbal. Triaska opada. A pociatocny sok sa vytraca..Vnimat okolie a zaostrit na zvuky a farby bolo takmer nemozne.
Niektore veci, ktore cloveka postretnu nedavaju zmysel..nerozumie im, preco sa to deje v suvislosti ako sa to deje..Do isteho okamihu ale ked sa zem otoci a vy v nasledujucej pikosekunde pochopite, o com to cele bolo, je a bude..
Clovek v zivote nachadza a straca. Jeden den je vsetko v rovnovahe a zrazu v priebehu toho dna..v priebehu par sekundsa vas zivot otoci o 180tupnov a vy stracate..Nie, nejedna sa o ziadnu fyzicku tragediu. Ide o stratu cloveka, na ktorom zalezi, o priatela ci kamarata..je jedno ako ho nazvete, pointa sa nemeni. Sled udalosti je rychly a vy ste zrazu ochudobneni. Ako som povedala, niekedy staci smutne malo.. Napr. par slov..par viet, ktore este pred napisanim mali zmysel, zmysel pre vas, ale druha strana nepochopila a nastal zlom. Obrovska priepast, nemy vykrik vo vasej dusi, ktory vas ohlusil. Este stale vam nedochadza, co sa stalo..ale skody boli napachane a vy sa snazite spamat a pokusit sa zachranit to malo, co zrazu ostalo. V pripade ze na druhej strane priepesti sa nachadza osoba, ktora ma v rodnom liste napisane Male je percento na uspech na zvratenie skod minimalne. Bojujete proti hluchote. Vsetky argumenty, ktorymi sa snazite branit sa vam vracaju ako bumerang, vsetka uprimnost, snaha o vysvetlenie nenachadza na druhej strane pochopenie. Cim viac sa snazite, cim urputnejsi je vas boj, tym je ocividnejsie, ze ste na strane porazenych. Skoncili ste. ste nula, nic, vzduchoprazdno. vdaka kratkemu casovemu intervalu je z vas cudzinec.. Chladny, zakerny, cudzinec. v mojom pripade bestia. Skusate to po dobrom, po zlom..ale stale slusne a s nadejou. a na druhej strane cim dalej tym vacsie ticho o hlbke priepasti nehovoriac. Chcete si to vyhovorit z oci do oci. Nie. Nie je ziadna dalsia sanca.
Co v takomto pripade?? Rezignacia. Skusate si nahovarat, ze casom..mozno este dostanete svoju sancu vstat z prachu..ako bajny vtak Felix a zachranit pozostatky zo vztahu, na ktorom vam zalezalo. Chcete sa kajat za chybu, ktorej ste si nie vedomy, chcete prosit, chcete kricat, chcete nadavat..z casti sa ponizit..a popri tom vsetkom si
zachovat ludsku tvar.
Za chyby sa plati..moje ciastocne, ale nemale zuctovanie si ma naslo dnes. Bolest pominie, diera v dusi ostane, aby pripominala ake su tie medziludske vztahy krechke a ako stale je tazke si tieto vnutorne poklady uchranit..
upiri, Edward, stmievanie a JA :-)
Micaaa..tak som s5. Nezda sa TI, ze mame z tohto blogu holubnik? akosi to zanedbavame..a zrazu je tolko toho, co by som chcela napisat..Vcera som to mala tak krasne zosumarizovane v tej mojej makovicke a dnes to splaslo ako bublina.
ako vies, ako jedna z mala vies.. bola som mimo. Mala som svoju osobnu karantenu, pretoze som bola infikovana. Vcera to skoncilo..na cas. Kolko to bolo? par dni? obcas som mala pocit, ze to trva mesiace..ze som si schvalne chcela predlzit svoju extazu )
Dobre a teraz k veci. Dovod, ktory ma rozptyloval, je svojim sposobom trapny. Kedze som svojsky fanusik vsetkeho, co ma spolocne s upirmi..Donutila som si pozriet poslednu novinku ehm Twilight, o ktorom som si vytvorila svoj nazor skor ako som zhliadla a velmi som sa nemylila. Ked som to onehda spomenula jednej znamej, povedala mi, ze film, je nic..Ze si musim precitat knizku. Nechala som si stiahnut celu sagu, momentalne 4 casti a zacitala som sa..Vsetky vnemy, zvuky, farby, realita prestala existovat. Citala som vsade, ano aj v praci. Citala som za pochodu, za sedu, ked sa len naskytla moznost brala som do ruky pda-cko a nemohla sa nabazit. V skratke: .. knihy su to chytlave, priehladne a sladke, ale citaju sa dychtivo a do zblaznenia.
Je jedno ci mas 15, 25, 35.. ak ma clovek co len trosisicka romanticku dusu, bohate to staci aby si pocas serie zacal hladat svojho Edwarda Je fajn o tom snivat..je fajn si predstavovat co by bolo keby.. Ocarenie pomaly vyprchava, okolie je spokojne, ze sa veci vracaju do normalu. Mojej drahej kolegynke Katke, ktora o knizkach nemala ani paru sa zacalo snivat o upiroch.. ) inak sa pri mne asi nedalo. Tesim sa, tak ludsky, tak trapne, tak teenegersky, ale je to radost..Ten pribeh mi spravil dobre.. Nic viac nic menej.
ako hlboko nam siahaju spomienky?
Mica, uz sa 3 krasne dni chystam, ze napisem..aaale vzdy mi do toho nieco pride, dnes praca, vcera pena okolo uust..ano mala som den “hnev”. Vies, ako to len mi/y dokazeme, sa nahnevat, vytocit, kvoli hluposti, na ktorej v konecnom dosledku nezalezi, ale kym sa dopracujeme k tomu konecnemu dosledku, prejde par hodin, neskutocne vela minut, nekonecno sekund..na par momentov zmudrieme, dospejeme. Dospejeme, do stadia, ze nema zmysel sa rozculovat nad dianim sa veci, kotre v tom okamihu “OOO” aj tak nechapeme. Hm ale nie o tom som chcela.. o TOMTO.
Cestou do prace..po tieto velmi chladne a velmi neprijemne rana, ked znamienko minus vitazi nad plus, som sa dostala do urciteho tranzu, nemysliac a potlacajuc zufale vykriky mojich stehien, ktorym som nedopriala a moje umelo vytvorene teplo koncilo tesne pod kolenami, pretoze naco si dat pancusky, ked si mozem dat podkolienky.. V tomto mrazivom pocasi, som si s laskou zacala spominat na kamasle, do ktorych nas nase matere natiahli, vzdy ked udreli mrazy. Pretoze povedzme si na rovinu, takato zima tu uz bola a nie raz, len si chceme nepamatat , rozmaznavat sa pocitom poslednych “zim”, ked sme nemali potrebu si kupovat zimnu obuv pre ucel ale len pre image. Hm zima je spat a s nou aj spomienky. Na kamasle, na elastaky, ktore sme si natiahli nad pupok, nad kozmonautske kombinezy, v ktorych sme vybehli do poli na kopce, hor a lesov..a tesili sa z toho navalu zimy, z toho biela vsade na okolo, z toho carovna, ktore sa z nas dralo na povrch..Ked sme sa po takychto vypravach vracali domov, tieklo nam aj z usi, maminky nam satstvo porozkladali po radiatoroch a tesili sa z nasich vymrzutych ale zato uprimne stastnych tvari. To bola zima, na ktoru nechcem zabudnut. To bol podnet na spomienky.. Polozila som si otazku, od ktoreho okamihu si pamatam a vnimam svet?
..od ceresni. Pamatam si ceresne, pamatam si velmi staru pani, celu v ciernom, ktora ma tymi ceresnami ponukala. Ked som sa nato spytala mojej mami, bola prekvapena, povedala mi, ze som mohla mat tri roky a ta pani bola moja prastarka. Pamatam si, ze raz sme boli aj u nej doma..neviem ci to bolo pred jej smrtou alebo po, pretoze to si vybavit nedokazem ale na dvore bol velky orech.. po ktorom vonal vzduch.
Clovek ako taky, alebo vo vnimani mna ako cloveka, by som to zhrunula, ze vo vseobecnosti si pamatam na veci prijemne, na momety stastia, nestastia, rodinne oslavy, svadby, krstiny, dovolenky, pohreby, ci ine udalosti v mojom zivote.
..ako dieta si vybavujem snad vsetky moje pady, nikdy nezabudnem ked som spadla z bicykla, vsade bola krv, moja starsia sesternica ma tahala domov, za mnou krvava ciara, panika v ociach rodicov, rychle nastartovanie auta, nemocnica a nasledne zasivanie brady. Do teraz mam jazvu
..pamatam si ako sme s bratom zbierali hrusky, brat sa potkol..a o par hodin neskor sa vratil so zlatym zubom, ktory som mu strasne zavidela
..ako este mozno v tu zimu sme sli skusat lad do potoka, blizko naseho domu, ako bracek poskakoval po lade a zrazu bol po pas vo vode..
..tych spomienok je neskutocne vela.. krasne, vesele, smutne, divoke a vsetky moje..
..pred necelym tyzdnom, ked som bola s micou na par matovych cajov a cestou domov, v tramvajke s jej krasnym darcekom pod pazuchou ( doza so salkami na kavu ), sme spustili nas interny humor. smiali sme sa na plne kolo, az ma brusko zacalo bolet a slzy tiect, co sa mi uz davno nestalo. A tie pocity, ktore nastali, nedokazem opisat ten prival stastia, ktory som tak davno necitila..ta bezprostredna radost, radost zo zivota, uprimna, nicim neovplyvnena.. vsetko prestalo na par minut existovat. Bol len smiech a mica. Tu chvilu by som nevymenila za nic..
“Cica a Mica” filozofuju
neries, uzivaj pisanie s ludmi, ktory komuikuju
cica píše: hm len preco mi z tych vsetkych pisatelov ..
mica píše: clovek selektuje cely zivot kamaratov a priatelov
cica píše: alebo co.. alebo radsej nic
mica píše: az nakoniec zisti, ze nie je dolezite mnozstvo ale kvalita
mica píš: me uplne staci ked mam teba, a tu moju bloncku v praci
mica píše: doma chlapa ktory ma vzdy pocuva
mica píše: par spraiznenych disu na svk
mica píše: a som spokojna
cica píše: viem, viem si to predstavit, viem, ze ani mne vela nechyba k stastiu
mica píše: ostatni su povrchny, s neosobnymi frazami
cica píše: som spokojny clovek, viem komu verit, s kym sa smiat, s kym sa vytacat, komu verit, komu liezt na nervy, komu cmarat..
mica píše: ktorych vlastne nezaujimam
mica píše: a ja som sa uz tiez naucila, ze ich musim tak brat
cica píše: aj si to X krat zopakujem, cica ty moj trapko, ty moj vecny optimista, zlez na tu zem pre lasku boziu ..a neber si to tak osobne..ludia boli, suu a buduu..
cica píše: vezmi z nich vsetko co sa ti paci..a chod dalej..zanechaj dojem a nepatraj, hlavne nepatraj
mica píše: presne moja rec zlatko
mica píše: ty si taka mudra!
cica píše: sak, tiez sa divim, kde sa to vo mne bere
(chuckle)
mica píše: mas to od prirodzenia
mica píše: 
cica píše: mica skopirujem tento nas sexi rozhovor a hodim do blogu ..ale bez nickov..zmenim len na mica a cica
mica píše: ok
cica píše: nebude vadit?
mica píše: nie
cica píše: ked mi tak perlime
mica píše: ved neklamem
mica píše:
cica píše: nie, neklameme, to je od srdca naseho
mica píše: a mozes to nazvat “Cica a Mica” filozofuju
Fitko
..micaaa, tak som sa pobavila tvojim clankom, ze som mala chut kopcit, ale som sa zabrzdila a povedala si, ze “ee”, vytvorim nieco inee..nebudem pisat o sviatkoch..len s Tebou nas spolocny vecer, s velkym Vee plny neocakavanych zvratov
..ale ako ano ako nie, vedela som, ze sviatkove prezieranie sa, mi len tak neprejde, preto som sa zaprisahala, ze hned ako nastane posun do Noveho roka nastane zlom. Nakazala som si a s laskou, ze by nebolo od veci ist navstivit cvicebne zariadenie, ktore sa nachadza len jedno poschodie pod mojou stolickou a ktore som do tejto chvile videla len cez sklo a z dialky. Ano fitko. Samozrejme, moje nadsenie opadlo a nadalej som sa snazila presvedcit samu seba, ze to nie je take zle, ze sa to da este zamaskovat vhodnym oblecenim az do momentu kym som nezistila, ze vhodne oblecenie = tehotenske saty..
Vcera, ked som mala v plane po praci utekat domov a zababusit sa pod deku, moja draha kolegynka zavelila a rozhodla, ze sa ide cvicit. Stiahla som “chvost” medzi nohy a vykrocila.. Fitko nevyzeralo luxusne, ale splnalo ucel. Sadla som si na stacionar a cakala co sa bude diat. Katka mi nastavila cas.. stupen obtiaznosti cislo 3..bolo ich tam asi 1 2, ale nezabijem sa na zaciatok a cas.. pyta sa, kolko tam chces, ja hrdinka nevediac co ma caka, som si nadiktovala pocet minut 15 a zacala som. Katka si oproti pustila beziaci pas a bezala, bezala, bezala.. Prve minuty som slapala ako nic, usmev od ucha k uchu..Este som hadzala vtipne poznamky do plenu. po 5 minutach mi usmev zacal mrznut a pot sa zacal so mna liat..ale nedala som sa a slapala som dalej a dalej a dalej.. moja priemerna rychlost sa pohybovala medzi 70-80km/h, na zaciatku to bolo 110km/h ked moj cas vyprsal a ja som sa zosunula ( spadla ) a preplazila som sa k beziacecemu pasu, v duchu som si vravela, ze to nemoze byt predsa take zle, ze v najhorsom mozem aj kracat. Ked sa moje telo ukludnilo a ja som si kracala a kracala a kracala a usmev sa mi vratil, objavila sa Katka, nieco presteleovala a uz som nekracala, lebo som nestihala, bola som nutena zacat bezat..tak som bezala, divala sa do zrkadla ako smiesne vyzeram, nevedela som co s rukami a myslela som na Foresta Gumpa, v hlave sa mi prevalovalo Run Forest, Run.. az som skoro vyletela z beziaceho pasu, ale v poslednej chvili som to ustala a pas sa zastavil. Nadhera
a ide s na dalsi level.. ten sa mi pacil najviac. Veslovaci trenazer. Moja asistentka Katka mi nastavila lahsi level ja verzus pocitat, na 500m. Veslovala som ako o zivot a svojich 500metrov som dala pod 4 minuty. Vyhrala som Dalsich 500m a znova som vyhrala.. “Bohuzial” sa moja hodina vo fitku chylila ku koncu ..a ja som dakovala vsetkym zucastnenym tam hore, ze som to prezila bez ujmy, len s poriadne cervenou farbou v tvari :-) Kedze nie som ziadna padavka a ako sa hovori, co ta nezabije to ta posilni, tesim sa na svoju dalsiu hodinu.. Nevzdam sa, pretoze to robim pre seba, pretoze ma to v konecnom dosledku bavilo a pretoze ako nas ucili na zakladne skole: POHYB JE RADOST a verte alebo neverte..naozaj je
A ideme od znova,alebo…vyrocna sprava z minuleho roka
Kupila som si k Vianociam (mimochodom, keby aj neboli aj tak by som si ich kupila) nove cizmy. Hovorim si v Prahe aj tak sneh v zime nie je tak nevadi, ze maju uplne hladku podrazku. Omyl! Do rana napadlo asi 15 cm snehu…moja draha polovicka cestou na metro s rukou modrou od mojho stisku mi hovori ” Milacku ty jsi si dnes vzala brusle? ”
ANO TO SME MY ZENY!
Posledné dva tyzdne doma na Slovensku boli pre mna ocakavane kludne, pohodove dokonca aj moj otcim, ktory je za normalnych okolnosti magor sa pred vianocami “asi” udrel do hlavy a choval sa ako sestra milosrdna, ktora z dialky dohliada, na bezpecnost svojich ratolesti. Napada ma este jedna varianta, ale to je trochu scifi: Praveho otcima uniesli mimozemstania, naklonovali ho a poslali spet na zem klon, ktory s nami cele Vianoce prebyval
Tesne pred sviatkami sme s mamou piekli. AJ JA! Najskor to vypadalo, ze budeme musiet malovat, ale mama moja skvela si zo vsetkym poradi! Ked sme dozdobili medovniky, ktore som mimochodom zdobila prvy krat v zivote a teraz sa nesmejte lebo to nie je ziadna sranda, povedala : “Nevadi, tie prve, ktore vypadaju ako by ich plnili ludia s miernou retardaciou dame na spodok do krabicky a zjeme ich az po Vianociach .” No nie je uzasna? Je a ja zase viem, ze medovniky uz nikdy v zivote nebudem zdobit, radsej ich namocim alebo polejem cokoladov. Potom som sama upiekla kosicky plnene ananasom a maslovym kremom…na nich sa totiz nedalo nic skazit Som na seba hrdaaaa…
Stedry den bol naozaj stredry, nejedla som cely den nic, tesila som sa na vecer na vsetky tie dobroty. Pod stromcekom som si nasla “necakane” knizky, ktore som si objednala na nete , ale odolala som necitat ich a usetrit si ich na zabijanie casu v metre a tramvaji. Vecer patril Popelke a dalsim filmom pri krorych som s plnym bruchom zaspala…
Pripravy Silvestra ukazovali, ze budeme pachat niekolko smrtelnych hriechov a tym hlavnym je obzerstvo. Narobili sme s mojou drahou polovickou asi sto chlebickov a jednohubiek, ktore ked sa pilo nebol problem zjest. Zrazu bola polnoc, zapalili sme si prskavky, par vystrelovacich hovadin, po dopiti posledneho panaka sme pohariky rozbili a zahodili, ved crepy prinasaju stastie a pretancovali a prespievali sme sa do bieleho rana
Pekny koniec stareho roka, co povies Cica? Mame tu Novy. Prajem tebe a vsetkym okolo teba co ta robia stastnou, aby bol pokojny, vesely a hlavne optimisticky, ved viete vsetci, ze ked nejde o zivot ide o hovno! A Cica o tom co sme zazili v Bystrici napiseme samostatny clanok, to musi byt niekde napisane, inak by nam to nikto neveril A vies co? Ja nam to rovno prikazujem! Ked som sefka, tak som sefka no nie?!
december
..chcela som zacat. Ked na mna ide depka, lepsie sa mi tvori. Ale.. uz je tu to “ale”, ktore tak rada pouzivam. Ale depka sa nekona. Len si namyslam, ze by nejaka mohal byt. Napr. predvianocna. Nie je dovod. Tym padom skusim nieco nacmarat bez dovodne a depky.
a bez pointy. kedze improvizujem, netusim, co z nasledujucich slov pospajam. Rozmyslala som, ci som blogista. nie, nie som. Nebudem sa skatulkovat, zakazala som si citat, ine prispeveky na inych weboch, aj ked sa vzdy najde dovod..ci dobrak, ktory mi co to podsunie a ja sa potom chytam za hlavu, co to..preboha..divaj sa na ten slovosled, na ten spad, myslienku. vsetko je dodrzane, uvod, jadro, zaver..A ty? pleties dve na tri, flakas to tam jedno cez druhe a v kutiku duse sa hambim aj hanbim
keby bolo keby a keby som sa chcela pridrzat nejakej sablony, nebola by som to ja. Nebolo by to od duse, od toho vnutra, od tej osobnosti, od toho dobreho, zleho, prespekulovaneho, roztomileho, ukricaneho..”ja”, ktore si tak uzkostlivo strazi kazdy z nas.. Niekto viac niekto menej. Niekto este netusi, co v nom vazi..co v nom tlie.. Niektori, ti dokonalejsi, ambicioznejsi, hrnuci sa za svojim cielom, stastim ci inym stafetovym kolikom vytlcu, vsetko to malo to vela, co v nich je. Aky je vysledny efekt, vedia len oni. Ja som niekde medzi.. raz na strane vitazov, raz na strane porazenych? Zalezi od toho ako velmi sa mi chce vyhovarat na vsetky okolnosti osudu, ktore to zapricinili.
Idu Vianoce..cas radosti.. atd. Pre mna cas volna..nespravim nic, co si slubim, ale verim, ze stravim cas s ludmi, s ludmi s velkym L od rodiny po priatelov, srdoviek, krasnych neznamo znamych, ktori doplnia moje pomaly sa vycerpavajuce zasoby energie a optimizmu, lasky k bliznemu, precistia mi nervy a oprasia srdce.
na zaver..
peace, flowers..freedom happines..alebo vo volnom preklade ( dovolujem si citovat jedneho sarmantneho cloviecika ) takze, kava, margaretka, talk a objatie? :p
O slovach..
Chcem pisat, vypisat sa z podoby..hladam slova, hladam namety, hladam po tme, po dotyku, po voni..
Steklim sa pocitom, pocitom, ktory ma opaja, niecim, o com viem, ze na mna ciha za stenou..Sepkam si do duse, ukludnujem sa, ze sa to vsetko vrati. Ze si ma slova najdu, zlahka sa ma dotknu, dychnu do vlasov, do duse..ukryju sa vo vnutri mojej hlavy a budu po ruke ked po nich zatuzim. Odovzdaju sa mi vo svojej jednoduchosti, vo svojej neokresanej nahote..Budem sa s nimi hrat, budem tvorit, oprasim ich od studu a posadim na tron. Budu vladnut mojmu svetu, svetu, o ktory sa nechcem delit. Svet, ktory patri nevinnym, s carom diabla, s prizmurenymi ocami, s krvavymi perami..odtrhajuc si zbytky hriesnosti zo svojho tela.
Si tu len ty a som tu len ja. Hlboky nadych, vydych a pozostatky z tvojho svetla zhasli..
* * * Ako sa teším na VIANOCE * * *
Dnes je 19.11. 2008 a o mesiac aj 5 dní bude Stedrý den. Dovolte mi, aby som sa s vami podelila o radost, ktoru mi tieto sviatky prinasaju. Ked som este byvala na Slovensku, teda blízko rodiny, vianoce boli pre mna skor povinna navsteva. Aj ked tradicia, klud a pohoda vianoc samozrejme bola. Ale clovek (a asi to bude vekom) nachadza v rovnakych chvilach ktore zazije, vzdy iny pohlad na vec, na zivot, na rodinu, priatelstvo a tak… Cica ty urcite chapes co sa tu pokusam vysvetlit…
Tento rok sa tesim na sviatky z niekolkych prostych dovodov. 1. Odidem na viac ako tri dni z Prahy 2. Nemam ani jeden darček pre nikoho, ale chystam sa to napravit v Banskej Bystrici (ktora mi je velmi blizka), kde ma vzdy bavilo nakupovat 3. Moj pubertálny brat dostane od Ježiška svoj vysnivany mobilný telefon, takze ja budem moct citat svoje uz (tiež u Ježiška) objednané knizky 4. Máme doma asi 15 malych steniatok, ktore ked nasnezí budu uplne uzasne!!! 5. Budú vysielat rozprávky!
Samozrejme ze sa tesim na celu rodinu, na to ako si s mamou budeme prezerat modne casopisy, alebo len tak popijat dobru kavu a hodnotit, že ďalší rok ubehol ako voda…. Ako na Stefana pogratulujem tatovi a potom vyrazime na Stefansku zabavu Tesim sa hlavne na ten klud, na Bukovine (to je to miesto kde byvam, za našim domom je plot a tam napisane “KONIEC SVETA”… ) tam to cez vianoce má proste také čaro, že mám zimomriavky už teraz…
Takto sa tesim na VIANOCE! a super_hypermarkety sa s tou vianocnou vyzdobou, ktoru uz tyzden maju vyvesenu mozu strcit do riti 
Ako mi pani Múza povedala “ja sa vrátim”…..
Zhruba pred mesiacom, ráno cestou do práce som stretla jednu pani…milú, peknú s tichým hlasom ma oslovila, že vraj je unavená, že má plné zuby nápisov na tramvajích, ktore vas presviedčaju kupit si topánky, bundy, lyže… nápisy na autách, ktore sa na krizovatkách predbiehaju, uplne rovnako ako v predaji a kúpe niečoho, čo ste pred 15 rokmi nepotrebovali… Tichým hlasom mi hovorí…”Mica, potrebujem odpočinok, niekde na krasnom mieste, kde budem počuť namiesto trubiacich aut iba more, vtáky…kde sa budem prebudzat s pocitom, že sa nie je kam ponáhlat, že nie je treba nič čítať čo by ma mohlo predsvedcit alebo strhnúť prúdom komercie.” Pozerám na nu a nechapavo kyvam hlavou, že suhlasim. Pani znova tichym hlasom “keď bude ten spravny čas, ja sa vrátim Mica”. “A teraz už choj do prace, lebo prídeš neskoro!”
Dvere do prace sa zamnou zatvorili a mne v tej chvili došlo, že ta pani bola moja Múza, ktorá ma sprevádza na mojich cestách – necestách, že sa vybrala niekam odpočívať, niekam na krásne miesto kde bude mať klud, kde načerpá sily, aby mi mohla znovu šepkať do ucha…aj to aké to tam bolo
Ako ma udrela “spolocnost a styl”..
Jeden pekny novembrovy den – predvcerom, som si cakanie na meskajuci vlak ( tymto “srdecne” pozdravujem ceske drahy ) kratila nakuknutim do trafiky. Vybrala som sa k oblubenej sekcii zenskych casopisov a zacala som si podla uvodnych obalok vyberat ten pravy casak pre mna. Ako ano, ako nie, na najvyssom mieste si kralovala slovenskaa “Eva”. Natiahla som k nej ruku, ale uz vopred som vedela, ze moj boj s vyskou je prehraty. Nezufala som, postavila sa na spicky, zachytila okraj casopisu a pomaly zacala tahat k sebe. Bohuzial na miesto casopisu sa mi podarilo na “seba” stiahnut nielen pozornost vsetkych zucastnenych ale aj kovovu tabulku, ktorou bola oznacena dana sekvencia. V mojom pripade “spolocnost a styl” , ktora pred padom na zem, pristala este nad mojou vrchnou perou a to zrejme tou najbolestivejsou castou. 3 sekundy sa mi venoval sok..ked som zistila, ze sa mi nerinie krv, len to boli..”Spolocnost a styl” som s vypatim poslednych sil zalozila na svoje miesto a smutnymi ocami davala Zbohom “Evicke”. Znenazdania sa pri mne objavil vysoky, mlady muz. Skor ako sa stihol spytat, ci mi moze nejako pomoct, som na neho uprela psi pohlad a vyslovila: “Mozem Vas poprosit?”..On sa len usmial, natiahol svoju 2metrovu ruku a s usmevom na tvari mi podal moju vysnivanu “Evu”. Veselo som odcupkala k pokladni, nastrcila rucku so svojimi 60timi korunkami a s napuchnutou perou a malym skrabancom odkracala na vlak. K Evicke bol pribaleny aj Adam ( pre panov ). Adam sa mi dostal do ruky ako prvy a nelutovala som..bolest, ktoru som si vytrpela. Okrem skvelej reklamy s bozskym Judom Lawom, tam bolo a stale je kopec zaujimaveho citania.. Ale to je uz ina story.
No Title
mila cica, vidim, ze pekne zanedbavame nas lud..nasich vernych citatelov a seba sa. aby som to dala do obrazu. s micou teraz zazivame tvoritelsky blog.. Nie je to o tom, ze by sme nechceli, len nas nic nenapada. Muza sa proste na nas vykaslala. Potlkam sa chladnymi netovymi stepmi, ale kde nic tu nic. Ziadne znamenie, ziadne osvetlenie, ziadna inspiracia. Len prazdno. Jeej to znie tak optimisticky
Citam knizku. Vola sa Svet Tienov. Fantazy. Minule som to preberala s milacikom, aky je to vlastne zaner. So smiechom mi oznamil, ze zaner “brak”. Ale mi/y ten “brak” zereme. Je to ako uctievanie nejakeho kultu. Ja som do toho padla len nedavno.. Pol roka, rok do zadu. Zacalo to nevinne. Dennou hliadkou..Potom som sa do toho vrhla a zvrhla a zhltla som vsetky casti. Bolo ich pat. Po tomto suste som chcela viac, tak milacik nabehol do kniznice a vratil sa s plnou narucou kniziek..A uz to slo. Ked som docitala Lukjanenka, ktoreho mimochodom este stale citam, ale na preskocky.. Na preskocky s neuveritelnym Kulhankom. Kto necital nepochopi. Tiez som nevedela, co ma caka a neminulo. A som tomu rada. Staci spomenut Nocny klub 1,2. Bolo to nieco neskutocne, neuveritelne, nadpozemske..Moje vedomie bolo obalene, otupene, zilo si svojim vlastnym svetom. Pamatam si ako mi sefka v tom case..v case, ktory som si nazvala citankovy povedala: Posledne tyzdne, ste akasi mimo, deje sa nieco? Urazene som odfrkla, ze je vsetko, tak ako ma byt. Mylila som sa..Bola som v tranze..To je sila kniziek. Sila FANTAZY. Sila moderneho “braku”. Hor sa do sveta Tienov..
Mytomania
S tymto tajuplnym slovickom som sa postretla mimochodom a nahodne ked som citala knizku Norske drevo. Nedalo mi to a musela som nakuknut, cez google, ktory ma odkazal na slovnik cudzich slov, co presne tento vyraz znamena.
V doslovnom preklade som nasla:
Mytomania = chorobne vymyslanie nepravdivych pribehov, snaha vidiet v nejakej udalosti mysticku udalost.
= chorobne a neuroticke vymyslanie historiek so zamerom uputat
Ako ano ako nie, mala som to „stastie“ spoznat, cloveka, ktory touto chorobou trpi.
Bohuzial vtedy som este netusila, ze je „chora“.. V suvislosti s tymto stavom, my/i obycajni smrtelnici pouzivame slovo patologicky klamar. Pokusim sa priblizit moju skusenost, aby ste sa po pripade vyhli ludom podobnym, ci dokonca nedorozumeniu az sklamaniu.
Slecna, ktora tymto priznakom trpi, je mlada zena. Na prvy pohlad, by ste na nu nepovedali nic negativne. Na druhy pohlad.. hm Priznam sa, ze este skor ako som sa dozvedela vsetky suvislosti s nou tykajuce, som voci nej pocitila nesympatie..Da sa povedat, ze to bolo od prveho momentu. Nedoverovala som jej.. nebola mi sympaticka. Nechcem posobit zaujato, ale zaujata som bola.
Dovody predostriem postupne. Bohuzial z velkej miery zato mohla jej choroba, o ktorej som nevedela.
Chcem poukazat nato, ze som na tuto slecnu a nie len ja, vycerpala a povymyslala nadavky najhrubsieho zrna, bez servitky..a bez jedinej vycitky. To, co som popriala jej, som nikdy nepriala ziadnemu nepriatelovi.
Nebudem to rozvadzat do podrobnosti, osobne som sa s nou stretla len raz, na moje a este jej vacsie stastie som bola pod vplyvom, voci nej som sa spravala slusne, ba priam kamaratsky. Z velkej miery to bolo kvoli tomu, ze to bola kamaratova priatelka. Vtedy som nevnimala, co vsetko stihla povraviet. Jednym uchom dnu, druhym von. V tom case, ked sme sa stretli, bola „tehotna“ asi po dvojmesacnej znamosti s mojim kamaratom. Okrem toho stále byvala u svojho ako tvrdila byvaleho priatela, pretoze zdedila spolu s jej byvalym priatelom byt, ktory im odkazala babicka jej ex priatela. Hm. Tomu vsetkemu sa dalo verit. S tym tehotenstvom mi to nesedelo.
Okrem toho vraj v mladosti absolvovala operaciu, pretoze mala nador na mozgu. Rakovina sa jej kedykolvek mohla vratit a podla jej slov sa vratila..v case, ked uz bola udajne tehotna. Samozrejme sme sa na nu nehrabali, pretoze to bola podla jej slov vystudovana osoba, odbor psychologia. Z tehotenstva nakoniec nebolo nic, pretoze vraj spontanne potratila, do práce bola schopna ist hned na druhy den. Kolko zien po potrate by to zvladlo? Nechcela vidiet vtedajsieho priatela, ani mu nedovolila, aby sa s nou zucastnoval navstev u lekara.
Okruh znamych, ktorych spoznala vdaka kamaratovi, sa vdaka jej podivnym pribehom zacal zuzovat. Jediny, ktory jej v tom case drzal stranu, bol jej terajsi priatel – moj kamarat. Na stastie kamarat sice neskor, ale predsa dostal rozum a „donutil“ ju, aby mu vysvetlila svoje pohnutky.
Priznala sa mu, ze si vsetko vymyslela, ze stále zije so svojim akoze byvalym priatelom. Nemá vysoku skolu, nikdy nebola tehotna, nic nezdedila a podla vsetkeho ani nemala rakovinu. Cele to bolo klamstvo. Jej cely život je jedno velke klamstvo.
Netusim, ako to s nou dopadne, ani ako to dopadne s kazdym kto sa vedome, pretoze tie klamstva pustaju z ust vedome, kto sa vedome pusta do takehto dobrodruzstva plneho klamstiev. Netusim, co tych ludi k tomu vedie, ci nizke sebevedomie, nejaka trauma z detstva.. pocit vynikat. Mam pocit, ze skor ako taki ludia zacnu stracat pevnu podu pod nohami, mali by si uvedomit a my/i spolu s nimi, ze nikdy nie je neskoro na pomoc. Skor ako odsudzovanie, ktore som voci tejto deve zazila na vlastnej kozi, to chce odbornu lekarsku pomoc.
Vlasy
September nam pekne krasne zmizol v nenavratno a ja som si uvedomila, ze by bolo na case poctit blog mojou navstevou a napisat par “duchaplnosti”, nech to nie je len na micke.. Micka, klobuk dole, snaha sa v Tvojom pripade velmi ceni. Ocenim ta pri najblizsom kavickovani, dobre?
ale aby som presla k vyssie zmienenej teme.. co ste si predstavili? Bujnu hrivu krasnych plavych, blond ci inych vlasov, ktore ste postretli cestou – necestou do prace ci ineho zariadenia? alebo nezabudnutelny muzikal od Milosa Formna, ktory som ja osobne videla asi tisiiic kraat..a stale sa mi robia zimomriavky na kozi ked pocujem nezabudnutelne Let the sunshine In.. Kto to este nevidel, doporucam do Vasej ctenej pozornosti..
Kazdopadne myslela som na vlasy, vlasy, ktore mnohym nam pokryvaju vrsok hlavy. A myslela som na vlasy moje, ktore mi denno denne pripravuju krusne chvile. Kym som sa neprestahovala do “zahranicia” vsetko bolo ako ma byt. Vlasy rastli, spravali sa normalne, bohate im stacilo, ked som ich 2x do tyzdna umyla, ucesala..ci s fukanim alebo bez, plnili svoju funkciu. Kamen urazu nastal, ked som zmenila posobisko a vymenila vzduch.. vsetok bordel z ovzdusia, ktory tam s takou “laskou” vypustame, sa uklada na mojich a verim, ze dalsich tisicoch vlasoch.
Vlasy sa zacali burit.. Musim im venovat vacsiu pozornost, umyvat ich castejsie, kde su casy ked stacilo 2x do tyzdna, postupne sa to zmenilo na 3x a teraz som sa dostala do roviny, kazdy druhy den. Na rady mojich kamaratiek, znamych a kolegyn som vyskusala asi 186 samponov od 2 v 1 po 5 v 2 momentalne pouzivam sampon a balzam na baze prirodnej kozmetiky, bohuzial, vlasy su po umyti a vysuseni nadherne, ale vydrzi im to maximalne den a pol.. nepomaha gel, tuzidlo, lak ci vosk. Rano vstanem, vytorim si na hlave nieco s cim sa nehambim vyjst medzi ludi.. Vetrik spravi 3 x svoje fuu fuu a mam na hlave to, s cim som vstala. Abstraktne umenie Po dvoch dnoch, mozem na mojich vlasoch vyprazat..
Priznam sa, ze som sa vyhybala, vsetkym pripravkom, z ktorych je mozne si vytvarovat uces. dovod bol jednoduchy, kedze su moje vlasy jemenho charakteru, bola som si viac nez ista, ze ten tvar neudrzi ani pripravok s oznacenim extra strong. Lenze..inspiroval ma kamarat. Jeho vlasy vyzeraju ok. kratke, tmave.. nagelovana ofinka. Tou ofinkou ma “dostava” den co den.. Aby ste si nemysleli taku ofinku nezisakate len tak hala bala.. to chce pripravu. Fen, kefu na vlasy a spominany gel. Vezmete gel tak 2 a pol kila, vmasirujete ho do vlasov..s kefou vytvorite pozadovany tvar a fenom dokoncite svoje veldielo. vysledok je velkolepy. Spominana ofina drzi ako klieste a nepohne s nou nic. ziadny vetrik, vetrisko ci tajfun.. Do konca mam obavy, ze si pri nej mozete sposobit uraz. takze opatrne
Na koniec zaznie len moje suche konstatovanie, ze este stale je tu X moznosti..ako si poradit. Nechat sa ostrihaaaat – do hoja
Zbožňujem Slovenský humor !
Je studené odpoludnie, sedím v práci a “nemám do čoho pichnúť” 
tak som si našla na stránkach televízie Markíza Archív a našla som tam veľa zábavných seriálov, relácií a dokonca, čo síce nie je moja parketa “reality show”. Typ č.1 je nový sitkom s názvom “Áno miláčik”. Ten názov vystihuje podstatu. Celý dej sa odohráva v domácnostiach troch manželských párov. Ľubo Roman + Majda Paveleková hrajú manželov po asi 30tich rokoch. Používajú krásne a trefné vtipy, chcela by som mať taký vzťach po toľkých rokoch so svojim budúcim mužom
Ďalšia relácia, ktorá ma pobavila a vlastne vždy ma bavila, keď nám ešte doma fungovala Markíza je 7 s.r.o. Výborný výber ľudí, na čele s Milanom Lasicom, je presne ten humor, ktorý mám rada. (a to nie som vobec žiadny intelektuálny tip, možno iba malinko… Teraz tam pribudol tiež Dano Dandl a Eva Urbaníková + stará zostava Milan Markovič, Oľga Feldeková. Od začiatku až do konca ma zaujíma každé slovo, ktoré vypustia z pusy!
No a teraz chvíľku o tej spomínanej “reality show” volá sa to “Slovensko má talent”. Je to niečo podobné ako bol X-factor v ČR, až na to, že sa tam nie len spieva, ale ľudia možu ukázať aj iné schopnosti. Samozrejme, každý to pojal po svojom a poviem vám, tak dobre som sa už dávno nezasmiala. Hlavne, keď na javisko prišiel “zbor” babiek a dedkov a spustili nejakú ľudovú pesničku. Už keď prichádzali na javisko, porota nechapala… No a porota! výborná. Paľo Habera, Adela Banášová a Jan Kraus. Výborná trojica! Tak ma napadlo, Markíza by mi mala platit za to akú im robím reklamu
Tak ak vás to zaujalo, mrknite na to na www.markiza.sk a možno keď sa stretneme, ešte raz sa zasmejeme, alebo minimálne, budeme mať spoločnú reč.
Ide víkend, tak “NÁM” želám, aby sme mali krajšie počasie ako je teraz
vaša Mica
Duševný vývoj muža :-)
Mal som 14 rokov a veril som tomu, že jedného pekného dňa budem mať frajerku. Keď som mal 16, chodil som s jednou kočkou, ale v tomto vzťahu nebola žiadna vášeň. Rozhodol som sa, že zvyšok svojho života prežijem s vášnivou ženou. Na vysokej škole som stretol jednu vášnivú babu, bola však priveľmi citlivá. Bola ako kráľovná z dobre napísanej drámy:vždy len plakala a vyhrávala sa samovraždou. Rozhodol som sa, že potrebujem ženu, ktorá mi ponúkne stabilitu. Keď som mal 25, stretol som vyrovnanú ženu, bola však dost nudná. Bola absolútne spoľahlivá a nič ju nevedelo priviesť do varu. Môj život sa stal strašne monotónny, myslel som si, že potrebujem trochu vzrušenia. Keď som mal 28, stretol som vzrušujúcu ženu, ale nevedel som s nou držať krok. Skákala z jedného dobrodružstva do druhého, nikdy sa nedalo s ňou dohodnúť. Bez zábran stvárala všetko možné aj nemožné a flirtovala s každým. Častejšie som sa s ňou cítil príšerne ako šťastne. Myslel som si, že potrebujem ambicióznu ženu. Keď som mal 31, natrafil som na takúto ženu. Ona sa skutočne držala pri zemi. Zobrali sme sa. Bola taká ambiciózna, že sa so mnou rozviedla a obrala ma o všetko. Teraz mám 40 a cítim, že som konečne duševne zrelý.
Chcem si nájsť takú ženu, ktorá má dobré kozy…
Zubna vila..
Včera som bola u zubosky. Sla som dobrovolne. Niekde som citala, alebo je to este vo mne zakorenene z mojich mladych cias, Nikdy nepodcenuj prevenciu. Nepodcenila som. Moja zubna lekarka je mlada, pekna, sexi, ruca deva. Co je velke plus. Pre vsetkych pacientov. Ked uz clovek ma trpiet, nech to stoji zato. Sla mi blombovat zub cislo 5.. cislo 5 zijeee!!!
Sadla som si do kresla pre „hosta“ :-) dostala som igelitovu zasteru, „zvaracske bryle“ a slo sa na vec. Urobila som velke aaaaaaa..Pani doktorka sa spytala: dame injekciu? Hrdinsky som odpovedala: NIE! Hrdinsky hm
Zacala akcia „hura na zub“. Detaily spominat budem. Nebolo to také zle. Bolest sa dala vydrzat. Doktorka stále opakovala aka som statocna.. Ja som som „hrdinsky skerila a slintala“ s kyvanim hlavy hore a dole, co malo znamenat, to predsa nestoji za rec. Po pravde moje hrdinstvo vychadzalo z poznania, ze striekacky nemam rada, nemá ich rado moje telo, moje dasna, uz len ta predstava, ihla v dasne.. brr, predstava strpnutej tvare ktovie na ako dlho..mozne nasledky. Napr. co keby mi ostal usmev a la Joker? Sice by som sa mohla nechat vystavovat ako miestna atrakcia ale stalo by mi to zato? Natahovat sa po sudoch, riesit trvale nasledky.. to naozaj nie je ziadna sranda.
Vydrzala som.. aj nepochopitelne vrtanie sa ostrym predmetom v mojom otvorenom nechutne citlivom zubku.V tom muselo byt aspon zrnko sadizmu.. Preglgala som kazdych 10sekund, odsavacka nestihala a sestricka mi „strazila“ jazyk
Slova statocna, este chvilku, uz to bude zacali zanikat vo vzduchoprazdne. Vnimala som len svetlo.. to svetlo, ktore tolko ludi spomina pri svojich mimotelovych zazitkoch. Sice som sa cudovala kde je tunel, ziadny sa neobjavil..ale svetlo bolo..svietilo mi do oci – ostro a neustupne…okolo striekala voda..citila som ako mi niekto utiera sliny ako sa mi hlavou prechadza milion myslienok..vitazila jedina. Som masochista. Doktora uz nie je taka mila a pekna ako na zaciatku, injekcia by bol celkom dobry napad. Mam 10 prstov? Alebo 20? Kedy to skonci? Kolko je hodin? Stmieva sa.. Do reality ma vratilo: Vyplachnite si prosim.. vyplachla.. zahryznite.. aaau nie do prsta. Pardon )
A je to. A bolo to. A bolelo to a boli to. Ale som hrdinka, nemyslite?
Bryndzové halušky “naozajstné!!!”
Viete kde a ako vznikla bryndza a od kedy ju Slováci používajú?
Ja sa budem tuto chvíľku zase robiť múdrou, ale iba z jedného, jediného dovodu, ktorým je to, že ma neskutočne rozčuľuje skúsenosť s reštauračnými zariadeniami, ktoré majú vo svojich jedálnych lístkoch v ponuke “bryndzové halušky”, ale to čo v skutočnosti ponúkajú je modifikovaná bryndza a modifikované halušky, existujúce aj inde vo svete kde ich nazývajú “NOKY” (ČR), “GNOCCHI” (ITA).
Bryndzu Slováci poznali už v 15st., kedy si ju vyrábali doma. Postupne sa v 18.st začala vyrábať v bryndziarskych manufaktúrach, ktoré ako prvé vznikli v Detve a Zvolenskej Slatine. Samotná byndza ale vznikla prvý krát na Liptove, vyrábala sa z ovčieho syra na salašoch.
Poznáme tri druhy bryndze: Liptovská, Letná a Zimná. (aký je medtzi nimi rozdiel najdete tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Bryndza
Aby ste si modifikácie o ktorých som písala, vedeli predstaviť uvediem jednu zlú skúsenosť, ktorá ma fakt uzemnila a hovorím si, “Bryndzové halušky ako naše “Národné jedlo” by mali mať jednotný recept, ktorý by sa musel všade na Slovensku dodržiavať a reštaurácie, ktoré by to podľa jednotného receptu nepripravovali, by si toto jedlo mali vyškrtnúť z jedálneho lístka!” Súhlasíte???
Tak, a teraz tá nepríjemná skúsenosť:
Bolo to asi mesiac dozadu v Novom meste nad Váhom, kde som sa náhodou vyskytla s bratrancom na služobnej ceste. V obedovom menu mali “Brynzové halušky” tak si hovorím dám si ich…Chyba!!! Doniesli mi tanier s nokami, na nokách boli tri kopky bielej hmoty, z chute som cítila bryndzu zmiesanú so smotanou, alebo bielym jogurtom¨, ktorá bola dokonale vyšľahaná a kopčeky tej bielej hmoty boli zaliate rozpustenou slaninkou. Hovorím si “Dobre rozmiešam si ich sama, kuchár má asi veľa práce”… Zjedla som ich, lebo som bala hladná ako 7 statočných, ale ani noky ani to biele s nokami ani len nepreletelo popri bryndzových haluškách a tomu kuchárovi, by som ruky dolámala za to, že mi pred moje Slovenské oči, ktoré zazreli svetlo – sveta v Detve pred 27rokmi, predložil takto “dodžubané” halušky.
A preto, viete čo? rozhodla som sa, že sem zverejním recept – halušiek s bryndzou, ktoré poznám ja od starkej, ktorá toho veľa pamatá a sama bryndzu doma vyrábala
Tu je nech sa páči…
Na prípravu budete potrebovať: (porcia pre 2-4 osoby)
zemiaky (4-5 veľkých)
polohrubú múku
1 vajce
soľ
2dcl mlieka
bryndzu – 350g (najlepšie je balenie čo predávaju v Tescu…bryndza obalená takým dreveným obalom)
slaninu
Príprava: Do veľkého (napr.5 litrového) hrnca si dáte varit vodu. Zemiaky je treba postrúhať, alebo rozmixovat v mixére na kašu, do ktorej pridáte vajce, soľ a múku. Hmota ktorá vám vznikne v hrnci, by sa mala lepiť na strany hrnca, vtedy je cesto dobre rozmiešané. Keď sa voda už varí, haluškárom (to je také to náradie s dierkami, ja myslím, že vy čo to čítate takú vec doma máte, ak nie požičiam! ) nahádžeme do vody halušky a pomiešame. Keď sa halušky vyplavia na povrch vody, je treba ich povariť aspoň 5 minút. Potom halušky vyberiem sytkom do hrnca a hrniec zakryjeme, aby halušky nevychladli. Ďalej, je třeba zohriať mlieko, aby bolo horúce. Keď je mlieko zohriate, odbalíme bryndzu a rosypeme na teplé halušky, zalejeme to všetko horúcim mliekom a všetko spolu dobře premiešame. Podávame s opraženou slaninkou, ktorá je rozliata aj s masťou po haluškách a s pohárom studeného mlieka, alebo zakysankou, kto má čo rád.
Prajem DOBRÚ CHUŤ
