Bojim sa!

vies… vsetky tie veci, ktore sa okolo mna deju…nove byvanie, nova praca, bojim sa az mi je z toho spatne…ked som bola mladsia, do vsetkeho som sa pustala bezhlavo, nepripustala som si moznost, ze by nieco nedopadlo, ale teraz som ako moj otec hovori “dosrata az za usami”…

Viem, ze vsetko su to pozitivne zmeny, viem ze vsetko toto som chcela, viem ze sa mam o koho opriet, ale co ked mi budes chybat? vy! vsetci co ste tu v tomto meste…bojim sa ze sa pretrhaju vazby. Odtrepem sa do “neznama” a ani pes po mne nestekne…

Cica musis mi slubit, ze mi budes pisat… ze ma prides navstivit a ja si ta zakomponujem do toho mojho noveho sveta v ktorom bude vsetko tak ako pred tym…

Slubujes?

Budeme starsie, mudrejsie, budeme mat asi deti…ine starosti, ale musime byt “spolu”…drzat spolu! Nase zivoty su uz aj tak prepojene, suvisia spolu…chybalo by mi to nase klabosenie, “riesenie”…

…dosrata

Cica sa ide vydavat. V sobotu. Posledne tyzdne sa bud lucim, depkujem, stresujem, som nadpriemerne stastna, dostavam hlupe otazky, hlupo odpovedam.. alebo vsetko do kopy. Je to den Dee, holube, zvony, ruze, ruzove doplnky, druzice, deti, stastne usmevy s vybielenymi zubami, kopec ludi v najlepsich handrickach, ktore ponachadzali po shoping centroch, ci vo svojich skrinkach. Zacinm byt sarkasticka..Lenze toto je vstepovana predstava svadby od mala. . Moja taka nebude, alebo je to len zbozne prianie? Uvidime, co sa z toho nakoniec vyvrbi, ale uz teraz viem, ze je to dufam, aj svadba posledna.. Ze najstastnejsi den v zivote.. haa ha. Pri tom vsetkom vybavovani ( priznavam sa, ze dobrovolnom, pretoze som netusila co ma caka.. ) budem rada, ked si vecer sadnem.. Nesadnem, budem tancovat a venovat sa spolocnosti. Mozno budem v tu chvilu naozaj stastna. Mozno budem na drogach ) Minimalne pocitam, ze sa o mna postara Hormonik Endorfin, ktory mi s laskou bude do zil vpustat vsetky kladne pocity sveta..

a otazka, za 10tisic, slecna Cica a preco sa vlastne vydavas? Aka odpoved je v kurze? Mam ich viac.. tak si vyberte..

Pretoze je to pre mna formalita, pretoze “musim”, pretoze chcem naburat pravidlo, ze to uz nie je cool.. Pretoze to bola jedna z met, ktoru som chcela stihnut do 30-ky. Pretoze, okrem nastavajuceho by taky hrozny cin nespachal nikto dobrovolne. .

Pretoze milujem a verim, ze aj ked som zloba zlobovita, ze nam to vydrzi..ako sa hovori v dobrom aj v zlom..Pretoze sa vedla neho prebudzam a stale mam chut ho rano bozkat, pretoze stale mam chut sa tulit, nechat objat, rozosmiat, pohladit, vidiet neskutocnu lasku v jeho ociach, pocuvat jeho hlas, dychat jeho dych, nasavat jeho vonu, hladkat ho po brusku, chytat za zadocek, robit mu modriny, hryzt ho.. Skerit sa do slnka, chytat spolu komare, nahanat Tazinku, polonahi tancovat po byte, nechat sa rozmaznavat, papat z jedneho taniera, kradnut mu dobrotky, nakupovat na e-bay, objednavat milion nepotrebnych veci, zlostit sa.. opijat sa nehou a havanou, bat sa o neho, cestovat letom svetom, nechat si natiahnut ponozky, obliznut usko, a povedat ANO..

Niektore veci, ktore cloveka postretnu nedavaju zmysel..nerozumie im, preco sa to deje v suvislosti ako sa to deje..Do isteho okamihu ale ked sa zem otoci a vy v nasledujucej pikosekunde pochopite, o com to cele bolo, je a bude..

Clovek v zivote nachadza a straca. Jeden den je vsetko v rovnovahe a zrazu v priebehu toho dna..v priebehu par sekundsa vas zivot otoci o 180tupnov a vy stracate..Nie, nejedna sa o ziadnu fyzicku tragediu. Ide o stratu cloveka, na ktorom zalezi, o priatela ci kamarata..je jedno ako ho nazvete, pointa sa nemeni. Sled udalosti je rychly a vy ste zrazu ochudobneni. Ako som povedala, niekedy staci smutne malo.. Napr. par slov..par viet, ktore este pred napisanim mali zmysel, zmysel pre vas, ale druha strana nepochopila a nastal zlom. Obrovska priepast, nemy vykrik vo vasej dusi, ktory vas ohlusil. Este stale vam nedochadza, co sa stalo..ale skody boli napachane a vy sa snazite spamat a pokusit sa zachranit to malo, co zrazu ostalo. V pripade ze na druhej strane priepesti sa nachadza osoba, ktora ma v rodnom liste napisane Male je percento na uspech na zvratenie skod minimalne. Bojujete proti hluchote. Vsetky argumenty, ktorymi sa snazite branit sa vam vracaju ako bumerang, vsetka uprimnost, snaha o vysvetlenie nenachadza na druhej strane pochopenie. Cim viac sa snazite, cim urputnejsi je vas boj, tym je ocividnejsie, ze ste na strane porazenych. Skoncili ste. ste nula, nic, vzduchoprazdno. vdaka kratkemu casovemu intervalu je z vas cudzinec.. Chladny, zakerny, cudzinec. v mojom pripade bestia. Skusate to po dobrom, po zlom..ale stale slusne a s nadejou. a na druhej strane cim dalej tym vacsie ticho o hlbke priepasti nehovoriac. Chcete si to vyhovorit z oci do oci. Nie. Nie je ziadna dalsia sanca.

Co v takomto pripade?? Rezignacia. Skusate si nahovarat, ze casom..mozno este dostanete svoju sancu vstat z prachu..ako bajny vtak Felix a zachranit pozostatky zo vztahu, na ktorom vam zalezalo. Chcete sa kajat za chybu, ktorej ste si nie vedomy, chcete prosit, chcete kricat, chcete nadavat..z casti sa ponizit..a popri tom vsetkom si
zachovat ludsku tvar.

Za chyby sa plati..moje ciastocne, ale nemale zuctovanie si ma naslo dnes. Bolest pominie, diera v dusi ostane, aby pripominala ake su tie medziludske vztahy krechke a ako stale je tazke si tieto vnutorne poklady uchranit..

Cestou do prace..po tieto velmi chladne a velmi neprijemne rana, ked znamienko minus vitazi nad plus, som sa dostala do urciteho tranzu, nemysliac a potlacajuc zufale vykriky mojich stehien, ktorym som nedopriala a moje umelo vytvorene teplo koncilo tesne pod kolenami, pretoze naco si dat pancusky, ked si mozem dat podkolienky.. V tomto mrazivom pocasi, som si s laskou zacala spominat na kamasle, do ktorych nas nase matere natiahli, vzdy ked udreli mrazy. Pretoze povedzme si na rovinu, takato zima tu uz bola a nie raz, len si chceme nepamatat , rozmaznavat sa pocitom poslednych “zim”, ked sme nemali potrebu si kupovat zimnu obuv pre ucel ale len pre image. Hm zima je spat a s nou aj spomienky. Na kamasle, na elastaky, ktore sme si natiahli nad pupok, nad kozmonautske kombinezy, v ktorych sme vybehli do poli na kopce, hor a lesov..a tesili sa z toho navalu zimy, z toho biela vsade na okolo, z toho carovna, ktore sa z nas dralo na povrch..Ked sme sa po takychto vypravach vracali domov, tieklo nam aj z usi, maminky nam satstvo porozkladali po radiatoroch a tesili sa z nasich vymrzutych ale zato uprimne stastnych tvari. To bola zima, na ktoru nechcem zabudnut. To bol podnet na spomienky.. Polozila som si otazku, od ktoreho okamihu si pamatam a vnimam svet?

..od ceresni. Pamatam si ceresne, pamatam si velmi staru pani, celu v ciernom, ktora ma tymi ceresnami ponukala. Ked som sa nato spytala mojej mami, bola prekvapena, povedala mi, ze som mohla mat tri roky a ta pani bola moja prastarka. Pamatam si, ze raz sme boli aj u nej doma..neviem ci to bolo pred jej smrtou alebo po, pretoze to si vybavit nedokazem ale na dvore bol velky orech.. po ktorom vonal vzduch.

Clovek ako taky, alebo vo vnimani mna ako cloveka, by som to zhrunula, ze vo vseobecnosti si pamatam na veci prijemne, na momety stastia, nestastia, rodinne oslavy, svadby, krstiny, dovolenky, pohreby, ci ine udalosti v mojom zivote.

..ako dieta si vybavujem snad vsetky moje pady, nikdy nezabudnem ked som spadla z bicykla, vsade bola krv, moja starsia sesternica ma tahala domov, za mnou krvava ciara, panika v ociach rodicov, rychle nastartovanie auta, nemocnica a nasledne zasivanie brady. Do teraz mam jazvu

..pamatam si ako sme s bratom zbierali hrusky, brat sa potkol..a o par hodin neskor sa vratil so zlatym zubom, ktory som mu strasne zavidela

..ako este mozno v tu zimu sme sli skusat lad do potoka, blizko naseho domu, ako bracek poskakoval po lade a zrazu bol po pas vo vode..

..tych spomienok je neskutocne vela.. krasne, vesele, smutne, divoke a vsetky moje..

..pred necelym tyzdnom, ked som bola s micou na par matovych cajov a cestou domov, v tramvajke s jej krasnym darcekom pod pazuchou ( doza so salkami na kavu ), sme spustili nas interny humor. smiali sme sa na plne kolo, az ma brusko zacalo bolet a slzy tiect, co sa mi uz davno nestalo. A tie pocity, ktore nastali, nedokazem opisat ten prival stastia, ktory som tak davno necitila..ta bezprostredna radost,  radost zo zivota, uprimna, nicim neovplyvnena.. vsetko prestalo na par minut existovat. Bol len smiech a mica. Tu chvilu by som nevymenila za nic..

cica píše: hm len preco mi z tych vsetkych pisatelov ..

mica píše: clovek selektuje cely zivot kamaratov a priatelov

cica píše: alebo co.. alebo radsej nic

mica píše: az nakoniec zisti, ze nie je dolezite mnozstvo ale kvalita

mica píš: me uplne staci ked mam teba, a tu moju bloncku v praci

mica píše: doma chlapa ktory ma vzdy pocuva

mica píše: par spraiznenych disu na svk

mica píše: a som spokojna

cica píše: viem, viem si to predstavit, viem, ze ani mne vela nechyba k stastiu

mica píše: ostatni su povrchny, s neosobnymi frazami

cica píše: som spokojny clovek, viem komu verit, s kym sa smiat, s kym sa vytacat, komu verit, komu liezt na nervy, komu cmarat..

mica píše: ktorych vlastne nezaujimam

mica píše: a ja som sa uz tiez naucila, ze ich musim tak brat

cica  píše: aj si to X krat zopakujem, cica ty moj trapko, ty moj vecny optimista, zlez na tu zem pre lasku boziu ..a neber si to tak osobne..ludia boli, suu a buduu..

cica píše: vezmi z nich vsetko co sa ti paci..a chod dalej..zanechaj dojem a nepatraj, hlavne nepatraj

mica píše: presne moja rec zlatko

mica píše: ty si taka mudra!

cica píše: sak, tiez sa divim, kde sa to vo mne bere

(chuckle)

mica píše: mas to od prirodzenia

mica píše:

cica píše: mica skopirujem tento nas sexi rozhovor a hodim do blogu ..ale bez nickov..zmenim len na mica a cica

mica píše: ok

cica píše: nebude vadit?

mica píše: nie

cica píše: ked mi tak perlime

mica píše: ved neklamem

mica píše:

cica píše: nie, neklameme, to je od srdca naseho

mica píše: a mozes to nazvat “Cica a Mica” filozofuju

..ale ako ano ako nie, vedela som, ze  sviatkove prezieranie sa,  mi len tak neprejde, preto som sa zaprisahala, ze hned ako nastane posun do Noveho roka nastane zlom. Nakazala som si a s laskou, ze by nebolo od veci ist navstivit cvicebne zariadenie, ktore sa nachadza len jedno poschodie pod mojou stolickou a ktore som do tejto chvile videla len cez sklo a z dialky. Ano fitko. Samozrejme, moje nadsenie opadlo a nadalej som sa snazila presvedcit samu seba, ze to nie je take zle, ze sa to da este zamaskovat vhodnym oblecenim az do momentu kym som nezistila, ze vhodne oblecenie = tehotenske saty..

Vcera, ked som mala v plane po praci utekat domov a zababusit sa pod deku, moja draha kolegynka zavelila a rozhodla, ze sa ide cvicit. Stiahla som “chvost” medzi nohy a vykrocila.. Fitko nevyzeralo  luxusne,  ale splnalo ucel. Sadla som si na stacionar a cakala co sa bude diat. Katka mi nastavila cas.. stupen obtiaznosti cislo 3..bolo ich tam asi 1 2, ale nezabijem sa na zaciatok a cas.. pyta sa, kolko tam chces, ja hrdinka nevediac co ma caka, som si nadiktovala pocet minut 15 a zacala som. Katka si oproti pustila beziaci pas a bezala, bezala, bezala.. Prve minuty som slapala ako nic, usmev od ucha k uchu..Este som hadzala vtipne poznamky do plenu. po 5 minutach mi usmev zacal mrznut a pot sa zacal so mna liat..ale nedala som sa a slapala som dalej a dalej a dalej.. moja priemerna rychlost sa pohybovala medzi 70-80km/h, na zaciatku to bolo 110km/h ked moj cas vyprsal a ja som sa zosunula ( spadla ) a preplazila som sa k beziacecemu pasu, v duchu som si vravela, ze to nemoze byt predsa take zle, ze v najhorsom mozem aj kracat. Ked sa moje telo ukludnilo a ja som si kracala a kracala a kracala a usmev sa mi vratil, objavila sa Katka, nieco presteleovala a uz som nekracala, lebo som nestihala, bola som nutena zacat bezat..tak som bezala, divala sa do zrkadla ako smiesne vyzeram, nevedela som co s rukami a myslela som na Foresta Gumpa,  v hlave sa mi prevalovalo Run Forest, Run.. az som skoro vyletela z beziaceho pasu, ale v poslednej chvili som to ustala a pas sa zastavil. Nadhera

a ide s na dalsi level.. ten sa mi pacil najviac. Veslovaci trenazer. Moja asistentka Katka mi nastavila lahsi level ja verzus pocitat, na 500m. Veslovala som ako o zivot a svojich 500metrov som dala pod 4 minuty. Vyhrala som Dalsich 500m a znova som vyhrala.. “Bohuzial” sa moja hodina vo fitku chylila ku koncu ..a ja som dakovala vsetkym zucastnenym tam hore, ze som to prezila bez ujmy, len s poriadne cervenou farbou v tvari  :-)  Kedze nie som ziadna padavka a ako sa hovori, co ta nezabije to ta posilni, tesim sa na svoju dalsiu hodinu.. Nevzdam sa, pretoze to robim pre seba, pretoze ma to v konecnom dosledku  bavilo a pretoze ako nas ucili na zakladne skole: POHYB JE RADOST a verte alebo neverte..naozaj je

ANO TO SME MY ZENY!

Posledné dva tyzdne doma na Slovensku boli pre mna ocakavane kludne, pohodove dokonca aj moj otcim, ktory je za normalnych okolnosti magor sa pred vianocami “asi” udrel do hlavy a choval sa ako sestra milosrdna, ktora z dialky dohliada, na bezpecnost svojich ratolesti. Napada ma este jedna varianta, ale to je trochu scifi: Praveho otcima uniesli mimozemstania, naklonovali ho a poslali spet na zem klon, ktory s nami cele Vianoce prebyval

Tesne pred sviatkami sme s mamou piekli. AJ JA! Najskor to vypadalo, ze budeme musiet malovat, ale mama moja skvela si zo vsetkym poradi! Ked sme dozdobili medovniky, ktore som mimochodom zdobila prvy krat v zivote a teraz sa nesmejte lebo to nie je ziadna sranda, povedala : “Nevadi, tie prve, ktore vypadaju ako by ich plnili ludia s miernou retardaciou dame na spodok do krabicky a zjeme ich az po Vianociach .” No nie je uzasna? Je a ja zase viem, ze medovniky uz nikdy v zivote nebudem zdobit, radsej ich namocim alebo polejem cokoladov. Potom som sama upiekla kosicky plnene ananasom a maslovym kremom…na nich sa totiz nedalo nic skazit Som na seba hrdaaaa…

Stedry den bol naozaj stredry, nejedla som cely den nic, tesila som sa na vecer na vsetky tie dobroty. Pod stromcekom som si nasla “necakane” knizky, ktore som si objednala na nete , ale odolala som necitat ich a usetrit si ich na zabijanie casu v metre a tramvaji. Vecer patril Popelke a dalsim filmom pri krorych som s plnym bruchom zaspala…

Pripravy Silvestra ukazovali, ze budeme pachat niekolko smrtelnych hriechov a tym hlavnym je obzerstvo. Narobili sme s mojou drahou polovickou asi sto chlebickov a jednohubiek, ktore ked sa pilo nebol problem zjest. Zrazu bola polnoc, zapalili sme si prskavky, par vystrelovacich hovadin, po dopiti posledneho panaka sme pohariky rozbili a zahodili, ved crepy prinasaju stastie a pretancovali a prespievali sme sa do bieleho rana

Pekny koniec stareho roka, co povies Cica? Mame tu Novy. Prajem tebe a vsetkym okolo teba co ta robia stastnou, aby bol pokojny, vesely a hlavne optimisticky, ved viete vsetci, ze ked nejde o zivot ide o hovno! A Cica o tom co sme zazili v Bystrici napiseme samostatny clanok, to musi byt niekde napisane, inak by nam to nikto neveril A vies co? Ja nam to rovno prikazujem! Ked som sefka, tak som sefka no nie?!

a bez pointy. kedze improvizujem, netusim, co z nasledujucich slov pospajam. Rozmyslala som, ci som blogista. nie, nie som. Nebudem sa skatulkovat, zakazala som si citat, ine prispeveky na inych weboch, aj ked sa vzdy najde dovod..ci dobrak, ktory mi co to podsunie a ja sa potom chytam za hlavu, co to..preboha..divaj sa na ten slovosled, na ten spad, myslienku. vsetko je dodrzane, uvod, jadro, zaver..A ty? pleties dve na tri, flakas to tam jedno cez druhe a v kutiku duse sa hambim aj hanbim

keby bolo keby a keby som sa chcela pridrzat nejakej sablony, nebola by som to ja. Nebolo by to od duse, od toho vnutra, od tej osobnosti, od toho dobreho, zleho, prespekulovaneho, roztomileho, ukricaneho..”ja”, ktore si tak uzkostlivo strazi kazdy z nas.. Niekto viac niekto menej. Niekto este netusi, co v nom vazi..co v nom tlie.. Niektori, ti dokonalejsi, ambicioznejsi, hrnuci sa za svojim cielom, stastim ci inym stafetovym kolikom vytlcu, vsetko to malo to vela, co v nich je. Aky je vysledny efekt, vedia len oni. Ja som niekde medzi.. raz na strane vitazov, raz na strane porazenych? Zalezi od toho ako velmi sa mi chce vyhovarat na vsetky okolnosti osudu, ktore to zapricinili.

Idu Vianoce..cas radosti.. atd. Pre mna cas volna..nespravim nic, co si slubim, ale verim, ze stravim cas s ludmi, s ludmi s velkym L od rodiny po priatelov, srdoviek, krasnych neznamo znamych, ktori doplnia moje pomaly sa vycerpavajuce zasoby energie a optimizmu, lasky k bliznemu, precistia mi nervy a oprasia srdce.

na zaver..

peace, flowers..freedom happines..alebo vo volnom preklade ( dovolujem si citovat jedneho sarmantneho cloviecika ) takze, kava, margaretka, talk a objatie? :p

Steklim sa pocitom, pocitom, ktory ma opaja, niecim, o com viem, ze na mna ciha za stenou..Sepkam si do duse, ukludnujem sa, ze sa to vsetko vrati. Ze si ma slova najdu, zlahka sa ma dotknu, dychnu do vlasov, do duse..ukryju sa vo vnutri mojej hlavy a budu po ruke ked po nich zatuzim. Odovzdaju sa mi vo svojej jednoduchosti, vo svojej neokresanej nahote..Budem sa s nimi hrat, budem tvorit, oprasim ich od studu a posadim na tron. Budu vladnut mojmu svetu, svetu, o ktory sa nechcem delit. Svet, ktory patri nevinnym, s carom diabla, s prizmurenymi ocami, s krvavymi perami..odtrhajuc si zbytky hriesnosti zo svojho tela.

Si tu len ty a som tu len ja. Hlboky nadych, vydych a pozostatky z tvojho svetla zhasli..

Tento rok sa tesim na sviatky z niekolkych prostych dovodov. 1. Odidem na viac ako tri dni z Prahy 2. Nemam ani jeden darček pre nikoho, ale chystam sa to napravit v Banskej Bystrici (ktora mi je velmi blizka), kde ma vzdy bavilo nakupovat 3. Moj pubertálny brat dostane od Ježiška svoj vysnivany mobilný telefon, takze ja budem moct citat svoje uz (tiež u Ježiška) objednané knizky 4. Máme doma asi 15 malych steniatok, ktore ked nasnezí budu uplne uzasne!!! 5. Budú vysielat rozprávky!

Samozrejme ze sa tesim na celu rodinu, na to ako si s mamou budeme prezerat modne casopisy, alebo len tak popijat dobru kavu a hodnotit, že ďalší rok ubehol ako voda…. Ako na Stefana pogratulujem tatovi a potom vyrazime na Stefansku zabavu Tesim sa hlavne na ten klud, na Bukovine (to je to miesto kde byvam, za našim domom je plot a tam napisane “KONIEC SVETA”… ) tam to cez vianoce má proste také čaro, že mám zimomriavky už teraz… 

Takto sa tesim na VIANOCE! a super_hypermarkety sa s tou vianocnou vyzdobou, ktoru uz tyzden maju vyvesenu mozu strcit do riti

Dvere do prace sa zamnou zatvorili a mne v tej chvili došlo, že ta pani bola moja Múza, ktorá ma sprevádza na mojich cestách – necestách, že sa vybrala niekam odpočívať, niekam na krásne miesto kde bude mať klud, kde načerpá sily, aby mi mohla znovu šepkať do ucha…aj to aké to tam bolo

Citam knizku. Vola sa Svet Tienov. Fantazy. Minule som to preberala s milacikom, aky je to vlastne zaner. So smiechom mi oznamil, ze zaner “brak”. Ale mi/y ten “brak” zereme. Je to ako uctievanie nejakeho kultu. Ja som do toho padla len nedavno.. Pol roka, rok do zadu. Zacalo to nevinne. Dennou hliadkou..Potom som sa do toho vrhla a zvrhla a zhltla som vsetky casti. Bolo ich pat. Po tomto suste som chcela viac, tak  milacik nabehol do kniznice a vratil sa s plnou narucou kniziek..A uz to slo. Ked som docitala Lukjanenka, ktoreho mimochodom este stale citam, ale na preskocky.. Na preskocky s neuveritelnym Kulhankom. Kto necital nepochopi. Tiez som nevedela, co ma caka a neminulo. A som tomu rada. Staci spomenut Nocny klub 1,2. Bolo to nieco neskutocne, neuveritelne, nadpozemske..Moje vedomie bolo obalene, otupene, zilo si svojim vlastnym svetom. Pamatam si ako mi sefka v tom case..v case, ktory som si nazvala citankovy povedala: Posledne tyzdne, ste akasi mimo, deje sa nieco? Urazene som odfrkla, ze je vsetko, tak ako ma byt. Mylila som sa..Bola som v tranze..To je sila kniziek. Sila FANTAZY. Sila moderneho “braku”. Hor sa do sveta Tienov..

V doslovnom preklade som nasla:

Mytomania = chorobne vymyslanie nepravdivych pribehov, snaha vidiet v nejakej udalosti mysticku udalost.  

                 = chorobne a neuroticke vymyslanie historiek so zamerom uputat

Ako ano ako nie, mala som to „stastie“ spoznat, cloveka, ktory touto chorobou trpi.

Bohuzial vtedy som este netusila, ze je „chora“.. V suvislosti s tymto stavom, my/i obycajni smrtelnici pouzivame slovo patologicky klamar. Pokusim sa priblizit moju skusenost, aby ste sa po pripade vyhli ludom podobnym, ci dokonca nedorozumeniu az sklamaniu.

Slecna, ktora tymto priznakom trpi, je mlada zena. Na prvy pohlad, by ste na nu nepovedali nic negativne. Na druhy pohlad.. hm Priznam sa,  ze este skor ako som sa dozvedela vsetky suvislosti s nou tykajuce, som voci nej pocitila nesympatie..Da sa povedat, ze to bolo od prveho momentu. Nedoverovala som jej.. nebola mi sympaticka. Nechcem posobit zaujato, ale zaujata som bola.

Dovody predostriem postupne. Bohuzial z velkej miery zato mohla jej choroba, o ktorej som nevedela.

Chcem poukazat nato, ze som na tuto slecnu a nie len ja, vycerpala a povymyslala nadavky najhrubsieho zrna, bez servitky..a bez jedinej vycitky. To, co som popriala jej, som nikdy nepriala ziadnemu nepriatelovi.

Nebudem to rozvadzat do podrobnosti, osobne som sa s nou stretla len raz, na moje a este jej vacsie stastie som bola pod vplyvom, voci nej som sa  spravala slusne, ba priam kamaratsky. Z velkej miery to bolo kvoli tomu, ze to bola kamaratova priatelka. Vtedy som nevnimala, co vsetko stihla povraviet. Jednym uchom dnu, druhym von. V tom case, ked sme sa stretli, bola „tehotna“ asi po dvojmesacnej znamosti s mojim kamaratom. Okrem toho stále byvala u svojho ako tvrdila byvaleho priatela, pretoze zdedila spolu s jej byvalym priatelom byt, ktory im odkazala babicka jej ex priatela. Hm. Tomu vsetkemu sa dalo verit. S tym tehotenstvom mi to nesedelo.

Okrem toho vraj v mladosti absolvovala operaciu, pretoze mala nador na mozgu. Rakovina sa jej kedykolvek mohla vratit a podla jej slov sa vratila..v case, ked uz bola udajne tehotna. Samozrejme sme sa na nu nehrabali, pretoze to bola podla jej slov vystudovana osoba, odbor psychologia. Z tehotenstva nakoniec nebolo nic, pretoze vraj spontanne potratila, do práce bola schopna ist hned na druhy den. Kolko zien po potrate by to zvladlo? Nechcela vidiet vtedajsieho priatela, ani mu nedovolila, aby sa s nou zucastnoval navstev u lekara.

Okruh znamych, ktorych spoznala vdaka kamaratovi, sa vdaka jej podivnym pribehom zacal zuzovat. Jediny, ktory jej v tom case drzal stranu, bol jej terajsi priatel – moj kamarat. Na stastie kamarat sice neskor, ale predsa dostal rozum a „donutil“ ju, aby mu vysvetlila svoje pohnutky.

Priznala sa mu, ze si vsetko vymyslela, ze stále zije so svojim akoze byvalym priatelom. Nemá vysoku skolu, nikdy nebola tehotna, nic nezdedila a podla vsetkeho ani nemala rakovinu. Cele to bolo klamstvo. Jej cely život je jedno velke klamstvo.

Netusim, ako to s nou dopadne, ani ako to dopadne s kazdym kto sa vedome, pretoze tie klamstva pustaju z ust vedome, kto sa vedome pusta do takehto dobrodruzstva plneho klamstiev. Netusim, co tych ludi k tomu vedie, ci nizke sebevedomie, nejaka trauma z detstva.. pocit vynikat. Mam pocit, ze skor ako taki ludia zacnu stracat pevnu podu pod nohami, mali by si uvedomit a my/i spolu s nimi, ze nikdy nie je neskoro na pomoc. Skor ako odsudzovanie, ktore som voci tejto deve zazila na vlastnej kozi, to chce odbornu lekarsku pomoc.

ale aby som presla k vyssie zmienenej teme.. co ste si predstavili? Bujnu hrivu krasnych plavych, blond ci inych vlasov, ktore ste postretli cestou – necestou do prace ci ineho zariadenia? alebo nezabudnutelny muzikal od Milosa Formna, ktory som ja osobne videla asi tisiiic kraat..a stale sa mi robia zimomriavky na kozi ked pocujem nezabudnutelne Let the sunshine In.. Kto to este nevidel, doporucam do Vasej ctenej pozornosti..

Kazdopadne myslela som na vlasy, vlasy, ktore mnohym nam pokryvaju vrsok hlavy. A myslela som na vlasy moje, ktore mi denno denne pripravuju krusne chvile. Kym som sa neprestahovala do “zahranicia” vsetko bolo ako ma byt. Vlasy rastli, spravali sa normalne, bohate im stacilo, ked som ich 2x do tyzdna umyla, ucesala..ci s fukanim alebo bez, plnili svoju funkciu. Kamen urazu nastal, ked som zmenila posobisko a vymenila vzduch.. vsetok bordel z ovzdusia, ktory tam s takou “laskou” vypustame,  sa uklada na mojich a verim, ze dalsich tisicoch vlasoch.

Vlasy sa zacali burit.. Musim im venovat vacsiu pozornost, umyvat ich castejsie, kde su casy ked stacilo 2x do tyzdna, postupne sa to zmenilo na 3x a teraz som sa dostala do roviny, kazdy druhy den. Na rady mojich kamaratiek, znamych a kolegyn som vyskusala asi 186 samponov od 2 v 1 po  5 v 2 momentalne pouzivam sampon a balzam na baze prirodnej kozmetiky, bohuzial, vlasy su po umyti a vysuseni nadherne, ale vydrzi im to maximalne den a pol..  nepomaha gel, tuzidlo, lak ci vosk. Rano vstanem, vytorim si na hlave nieco s cim sa nehambim vyjst medzi ludi.. Vetrik spravi 3 x svoje fuu fuu a mam na hlave to, s cim som vstala. Abstraktne umenie Po dvoch dnoch, mozem na mojich vlasoch vyprazat..

Priznam sa, ze som sa vyhybala, vsetkym pripravkom, z ktorych je mozne si vytvarovat uces. dovod bol jednoduchy, kedze su moje vlasy jemenho charakteru, bola som si viac nez ista, ze ten tvar neudrzi ani pripravok s oznacenim extra strong. Lenze..inspiroval ma kamarat. Jeho vlasy vyzeraju ok. kratke, tmave.. nagelovana ofinka. Tou ofinkou ma “dostava” den co den.. Aby ste si nemysleli taku ofinku nezisakate len tak hala bala.. to chce pripravu. Fen, kefu na vlasy a spominany gel. Vezmete gel tak 2 a pol kila, vmasirujete ho do vlasov..s kefou vytvorite pozadovany tvar a fenom dokoncite svoje veldielo. vysledok je velkolepy. Spominana ofina drzi ako klieste a nepohne s nou nic. ziadny vetrik, vetrisko ci tajfun.. Do konca mam obavy, ze si pri nej mozete sposobit uraz. takze opatrne

Na koniec zaznie len moje suche konstatovanie, ze este stale je tu X moznosti..ako si poradit. Nechat sa ostrihaaaat – do hoja

Ďalšia relácia, ktorá ma pobavila a vlastne vždy ma bavila, keď nám ešte doma fungovala Markíza je 7 s.r.o. Výborný výber ľudí, na čele s Milanom Lasicom, je presne ten humor, ktorý mám rada. (a to nie som vobec žiadny intelektuálny tip, možno iba malinko… Teraz tam pribudol tiež Dano Dandl a Eva Urbaníková + stará zostava Milan Markovič, Oľga Feldeková. Od začiatku až do konca ma zaujíma každé slovo, ktoré vypustia z pusy!

No a teraz chvíľku o tej spomínanej “reality show” volá sa to “Slovensko má talent”. Je to niečo podobné ako bol X-factor v ČR, až na to, že sa tam nie len spieva, ale ľudia možu ukázať aj iné schopnosti. Samozrejme, každý to pojal po svojom a poviem vám, tak dobre som sa už dávno nezasmiala. Hlavne, keď na javisko prišiel “zbor” babiek a dedkov a spustili nejakú ľudovú pesničku. Už keď prichádzali na javisko, porota nechapala… No a porota! výborná. Paľo Habera, Adela Banášová a Jan Kraus. Výborná trojica! Tak ma napadlo, Markíza by mi mala platit za to akú im robím reklamu

Tak ak vás to zaujalo, mrknite na to na www.markiza.sk a možno keď sa stretneme, ešte raz sa zasmejeme, alebo minimálne, budeme mať spoločnú reč.

Ide víkend, tak “NÁM” želám, aby sme mali krajšie počasie ako je teraz

vaša Mica

Mal som 14 rokov a veril som tomu, že jedného pekného dňa budem mať frajerku. Keď som mal 16, chodil som s jednou kočkou, ale v tomto vzťahu nebola žiadna vášeň. Rozhodol som sa, že zvyšok svojho života prežijem s vášnivou ženou. Na vysokej škole som stretol jednu vášnivú babu, bola však priveľmi citlivá. Bola ako kráľovná z dobre napísanej drámy:vždy len plakala a vyhrávala sa samovraždou. Rozhodol som sa, že potrebujem ženu, ktorá mi ponúkne stabilitu. Keď som mal 25, stretol som vyrovnanú ženu, bola však dost nudná. Bola absolútne spoľahlivá a nič ju nevedelo priviesť do varu. Môj život sa stal strašne monotónny, myslel som si, že potrebujem trochu vzrušenia. Keď som mal 28, stretol som vzrušujúcu ženu, ale nevedel som s nou držať krok. Skákala z jedného dobrodružstva do druhého, nikdy sa nedalo s ňou dohodnúť. Bez zábran stvárala všetko možné aj nemožné a flirtovala s každým. Častejšie som sa s ňou cítil príšerne ako šťastne. Myslel som si, že potrebujem ambicióznu ženu. Keď som mal 31, natrafil som na takúto ženu. Ona sa skutočne držala pri zemi. Zobrali sme sa. Bola taká ambiciózna, že sa so mnou rozviedla a obrala ma o všetko. Teraz mám 40 a cítim, že som konečne duševne zrelý.

Chcem si nájsť takú ženu, ktorá má dobré kozy…

Sadla som si do kresla pre „hosta“ :-) dostala som igelitovu zasteru, „zvaracske bryle“ a slo sa na vec. Urobila som velke aaaaaaa..Pani doktorka sa spytala: dame injekciu? Hrdinsky som odpovedala: NIE! Hrdinsky hm

Zacala akcia „hura na zub“. Detaily spominat budem. Nebolo to také zle. Bolest sa dala vydrzat. Doktorka stále opakovala aka som statocna.. Ja som som „hrdinsky skerila a slintala“ s kyvanim hlavy hore a dole, co malo znamenat, to predsa nestoji za rec. Po pravde moje hrdinstvo vychadzalo z poznania, ze striekacky nemam rada, nemá ich rado moje telo, moje dasna, uz len ta predstava, ihla v dasne.. brr, predstava strpnutej tvare ktovie na ako dlho..mozne nasledky. Napr. co keby mi ostal usmev a la Joker? Sice by som sa mohla nechat vystavovat ako miestna atrakcia ale stalo by mi to zato? Natahovat sa po sudoch, riesit trvale nasledky.. to naozaj nie je ziadna sranda.

Vydrzala som.. aj nepochopitelne vrtanie sa ostrym predmetom v mojom otvorenom nechutne citlivom zubku.V tom muselo byt aspon zrnko sadizmu.. Preglgala som kazdych 10sekund, odsavacka nestihala a sestricka mi „strazila“ jazyk

Slova statocna, este chvilku, uz to bude zacali zanikat vo vzduchoprazdne. Vnimala som len svetlo.. to svetlo, ktore tolko ludi spomina pri svojich mimotelovych zazitkoch. Sice som sa cudovala kde je tunel, ziadny sa neobjavil..ale svetlo bolo..svietilo mi do oci – ostro a neustupne…okolo striekala voda..citila som ako mi niekto utiera sliny ako sa mi hlavou prechadza milion myslienok..vitazila jedina. Som masochista. Doktora uz nie je taka mila a pekna ako na zaciatku, injekcia by bol celkom dobry napad. Mam 10 prstov? Alebo 20? Kedy to skonci? Kolko je hodin? Stmieva sa.. Do reality ma vratilo: Vyplachnite si prosim.. vyplachla.. zahryznite.. aaau nie do prsta. Pardon )

A je to. A bolo to. A bolelo to a boli to. Ale som hrdinka, nemyslite?