cica a mica

Chcem pisat, vypisat sa z podoby..hladam slova, hladam namety, hladam po tme, po dotyku, po voni..

Steklim sa pocitom, pocitom, ktory ma opaja, niecim, o com viem, ze na mna ciha za stenou..Sepkam si do duse, ukludnujem sa, ze sa to vsetko vrati. Ze si ma slova najdu, zlahka sa ma dotknu, dychnu do vlasov, do duse..ukryju sa vo vnutri mojej hlavy a budu po ruke ked po nich zatuzim. Odovzdaju sa mi vo svojej jednoduchosti, vo svojej neokresanej nahote..Budem sa s nimi hrat, budem tvorit, oprasim ich od studu a posadim na tron. Budu vladnut mojmu svetu, svetu, o ktory sa nechcem delit. Svet, ktory patri nevinnym, s carom diabla, s prizmurenymi ocami, s krvavymi perami..odtrhajuc si zbytky hriesnosti zo svojho tela.

Si tu len ty a som tu len ja. Hlboky nadych, vydych a pozostatky z tvojho svetla zhasli..

Dnes je 19.11. 2008 a o mesiac aj 5 dní bude Stedrý den. Dovolte mi, aby som sa s vami podelila o radost, ktoru mi tieto sviatky prinasaju. Ked som este byvala na Slovensku, teda blízko rodiny, vianoce boli pre mna skor povinna navsteva. Aj ked tradicia, klud a pohoda vianoc samozrejme bola. Ale clovek (a asi to bude vekom) nachadza v rovnakych chvilach ktore zazije, vzdy iny pohlad na vec, na zivot, na rodinu, priatelstvo a tak… Cica ty urcite chapes co sa tu pokusam vysvetlit…

Tento rok sa tesim na sviatky z niekolkych prostych dovodov. 1. Odidem na viac ako tri dni z Prahy 2. Nemam ani jeden darček pre nikoho, ale chystam sa to napravit v Banskej Bystrici (ktora mi je velmi blizka), kde ma vzdy bavilo nakupovat 3. Moj pubertálny brat dostane od Ježiška svoj vysnivany mobilný telefon, takze ja budem moct citat svoje uz (tiež u Ježiška) objednané knizky 4. Máme doma asi 15 malych steniatok, ktore ked nasnezí budu uplne uzasne!!! 5. Budú vysielat rozprávky!

Samozrejme ze sa tesim na celu rodinu, na to ako si s mamou budeme prezerat modne casopisy, alebo len tak popijat dobru kavu a hodnotit, že ďalší rok ubehol ako voda…. Ako na Stefana pogratulujem tatovi a potom vyrazime na Stefansku zabavu Tesim sa hlavne na ten klud, na Bukovine (to je to miesto kde byvam, za našim domom je plot a tam napisane “KONIEC SVETA”… ) tam to cez vianoce má proste také čaro, že mám zimomriavky už teraz… 

Takto sa tesim na VIANOCE! a super_hypermarkety sa s tou vianocnou vyzdobou, ktoru uz tyzden maju vyvesenu mozu strcit do riti

Zhruba pred mesiacom, ráno cestou do práce som stretla jednu pani…milú, peknú s tichým hlasom ma oslovila, že vraj je unavená, že má plné zuby nápisov na tramvajích, ktore vas presviedčaju kupit si topánky, bundy, lyže… nápisy na autách, ktore sa na krizovatkách predbiehaju, uplne rovnako ako v predaji a kúpe niečoho, čo ste pred 15 rokmi nepotrebovali… Tichým hlasom mi hovorí…”Mica, potrebujem odpočinok, niekde na krasnom mieste, kde budem počuť namiesto trubiacich aut iba more, vtáky…kde sa budem prebudzat s pocitom, že sa nie je kam ponáhlat, že nie je treba nič čítať čo by ma mohlo predsvedcit alebo strhnúť prúdom komercie.” Pozerám na nu a nechapavo kyvam hlavou, že suhlasim. Pani znova tichym hlasom “keď bude ten spravny čas, ja sa vrátim Mica”. “A teraz už choj do prace, lebo prídeš neskoro!”

Dvere do prace sa zamnou zatvorili a mne v tej chvili došlo, že ta pani bola moja Múza, ktorá ma sprevádza na mojich cestách – necestách, že sa vybrala niekam odpočívať, niekam na krásne miesto kde bude mať klud, kde načerpá sily, aby mi mohla znovu šepkať do ucha…aj to aké to tam bolo

Jeden pekny novembrovy den – predvcerom,  som si cakanie na meskajuci vlak ( tymto “srdecne” pozdravujem ceske drahy ) kratila nakuknutim do trafiky. Vybrala som sa k oblubenej sekcii zenskych casopisov a zacala som si podla uvodnych obalok vyberat ten pravy casak pre mna. Ako ano, ako nie, na najvyssom mieste si kralovala slovenskaa “Eva”. Natiahla som k nej ruku, ale uz vopred som vedela, ze moj boj s vyskou je prehraty. Nezufala som, postavila sa na spicky, zachytila okraj casopisu a pomaly zacala tahat k sebe. Bohuzial na miesto casopisu sa mi podarilo na “seba” stiahnut nielen pozornost vsetkych zucastnenych ale aj kovovu tabulku, ktorou bola oznacena dana sekvencia. V mojom pripade “spolocnost a styl” , ktora pred padom na zem, pristala este nad mojou vrchnou perou a to zrejme tou najbolestivejsou castou. 3 sekundy sa mi venoval sok..ked som zistila, ze sa mi nerinie krv, len to boli..”Spolocnost a styl” som s vypatim poslednych sil zalozila na svoje miesto a smutnymi ocami davala Zbohom “Evicke”. Znenazdania sa pri mne objavil vysoky, mlady muz. Skor ako sa stihol spytat, ci mi moze nejako pomoct, som na neho uprela psi pohlad a vyslovila: “Mozem Vas poprosit?”..On sa len usmial, natiahol svoju 2metrovu ruku a s usmevom na tvari mi podal moju vysnivanu “Evu”. Veselo som odcupkala k pokladni, nastrcila rucku so svojimi 60timi korunkami a s napuchnutou perou a malym skrabancom odkracala na vlak. K Evicke bol pribaleny aj Adam ( pre panov ). Adam sa mi dostal do ruky ako prvy a nelutovala som..bolest, ktoru som si vytrpela. Okrem skvelej reklamy s bozskym Judom Lawom, tam bolo a stale je kopec zaujimaveho citania.. Ale to je uz ina story.

mila cica, vidim, ze pekne zanedbavame nas lud..nasich vernych citatelov a seba sa. aby som to dala do obrazu. s micou teraz zazivame tvoritelsky blog.. Nie je to o tom, ze by sme nechceli, len nas nic nenapada. Muza sa proste na nas vykaslala. Potlkam sa chladnymi netovymi stepmi, ale kde nic tu nic. Ziadne znamenie, ziadne osvetlenie, ziadna inspiracia. Len prazdno. Jeej to znie tak optimisticky

Citam knizku. Vola sa Svet Tienov. Fantazy. Minule som to preberala s milacikom, aky je to vlastne zaner. So smiechom mi oznamil, ze zaner “brak”. Ale mi/y ten “brak” zereme. Je to ako uctievanie nejakeho kultu. Ja som do toho padla len nedavno.. Pol roka, rok do zadu. Zacalo to nevinne. Dennou hliadkou..Potom som sa do toho vrhla a zvrhla a zhltla som vsetky casti. Bolo ich pat. Po tomto suste som chcela viac, tak  milacik nabehol do kniznice a vratil sa s plnou narucou kniziek..A uz to slo. Ked som docitala Lukjanenka, ktoreho mimochodom este stale citam, ale na preskocky.. Na preskocky s neuveritelnym Kulhankom. Kto necital nepochopi. Tiez som nevedela, co ma caka a neminulo. A som tomu rada. Staci spomenut Nocny klub 1,2. Bolo to nieco neskutocne, neuveritelne, nadpozemske..Moje vedomie bolo obalene, otupene, zilo si svojim vlastnym svetom. Pamatam si ako mi sefka v tom case..v case, ktory som si nazvala citankovy povedala: Posledne tyzdne, ste akasi mimo, deje sa nieco? Urazene som odfrkla, ze je vsetko, tak ako ma byt. Mylila som sa..Bola som v tranze..To je sila kniziek. Sila FANTAZY. Sila moderneho “braku”. Hor sa do sveta Tienov..