cica a mica

Mica, uz sa 3 krasne dni chystam, ze napisem..aaale vzdy mi do toho nieco pride, dnes praca, vcera pena okolo uust..ano mala som den “hnev”. Vies, ako to len mi/y dokazeme, sa nahnevat, vytocit, kvoli hluposti, na ktorej v konecnom dosledku nezalezi, ale kym sa dopracujeme k tomu konecnemu dosledku, prejde par hodin, neskutocne vela minut, nekonecno sekund..na par momentov zmudrieme, dospejeme. Dospejeme, do stadia, ze nema zmysel sa rozculovat nad dianim sa veci, kotre v tom okamihu “OOO” aj tak nechapeme. Hm ale nie o tom som chcela.. o TOMTO.

Cestou do prace..po tieto velmi chladne a velmi neprijemne rana, ked znamienko minus vitazi nad plus, som sa dostala do urciteho tranzu, nemysliac a potlacajuc zufale vykriky mojich stehien, ktorym som nedopriala a moje umelo vytvorene teplo koncilo tesne pod kolenami, pretoze naco si dat pancusky, ked si mozem dat podkolienky.. V tomto mrazivom pocasi, som si s laskou zacala spominat na kamasle, do ktorych nas nase matere natiahli, vzdy ked udreli mrazy. Pretoze povedzme si na rovinu, takato zima tu uz bola a nie raz, len si chceme nepamatat , rozmaznavat sa pocitom poslednych “zim”, ked sme nemali potrebu si kupovat zimnu obuv pre ucel ale len pre image. Hm zima je spat a s nou aj spomienky. Na kamasle, na elastaky, ktore sme si natiahli nad pupok, nad kozmonautske kombinezy, v ktorych sme vybehli do poli na kopce, hor a lesov..a tesili sa z toho navalu zimy, z toho biela vsade na okolo, z toho carovna, ktore sa z nas dralo na povrch..Ked sme sa po takychto vypravach vracali domov, tieklo nam aj z usi, maminky nam satstvo porozkladali po radiatoroch a tesili sa z nasich vymrzutych ale zato uprimne stastnych tvari. To bola zima, na ktoru nechcem zabudnut. To bol podnet na spomienky.. Polozila som si otazku, od ktoreho okamihu si pamatam a vnimam svet?

..od ceresni. Pamatam si ceresne, pamatam si velmi staru pani, celu v ciernom, ktora ma tymi ceresnami ponukala. Ked som sa nato spytala mojej mami, bola prekvapena, povedala mi, ze som mohla mat tri roky a ta pani bola moja prastarka. Pamatam si, ze raz sme boli aj u nej doma..neviem ci to bolo pred jej smrtou alebo po, pretoze to si vybavit nedokazem ale na dvore bol velky orech.. po ktorom vonal vzduch.

Clovek ako taky, alebo vo vnimani mna ako cloveka, by som to zhrunula, ze vo vseobecnosti si pamatam na veci prijemne, na momety stastia, nestastia, rodinne oslavy, svadby, krstiny, dovolenky, pohreby, ci ine udalosti v mojom zivote.

..ako dieta si vybavujem snad vsetky moje pady, nikdy nezabudnem ked som spadla z bicykla, vsade bola krv, moja starsia sesternica ma tahala domov, za mnou krvava ciara, panika v ociach rodicov, rychle nastartovanie auta, nemocnica a nasledne zasivanie brady. Do teraz mam jazvu

..pamatam si ako sme s bratom zbierali hrusky, brat sa potkol..a o par hodin neskor sa vratil so zlatym zubom, ktory som mu strasne zavidela

..ako este mozno v tu zimu sme sli skusat lad do potoka, blizko naseho domu, ako bracek poskakoval po lade a zrazu bol po pas vo vode..

..tych spomienok je neskutocne vela.. krasne, vesele, smutne, divoke a vsetky moje..

..pred necelym tyzdnom, ked som bola s micou na par matovych cajov a cestou domov, v tramvajke s jej krasnym darcekom pod pazuchou ( doza so salkami na kavu ), sme spustili nas interny humor. smiali sme sa na plne kolo, az ma brusko zacalo bolet a slzy tiect, co sa mi uz davno nestalo. A tie pocity, ktore nastali, nedokazem opisat ten prival stastia, ktory som tak davno necitila..ta bezprostredna radost,  radost zo zivota, uprimna, nicim neovplyvnena.. vsetko prestalo na par minut existovat. Bol len smiech a mica. Tu chvilu by som nevymenila za nic..

neries, uzivaj pisanie s ludmi, ktory komuikuju

cica píše: hm len preco mi z tych vsetkych pisatelov ..

mica píše: clovek selektuje cely zivot kamaratov a priatelov

cica píše: alebo co.. alebo radsej nic

mica píše: az nakoniec zisti, ze nie je dolezite mnozstvo ale kvalita

mica píš: me uplne staci ked mam teba, a tu moju bloncku v praci

mica píše: doma chlapa ktory ma vzdy pocuva

mica píše: par spraiznenych disu na svk

mica píše: a som spokojna

cica píše: viem, viem si to predstavit, viem, ze ani mne vela nechyba k stastiu

mica píše: ostatni su povrchny, s neosobnymi frazami

cica píše: som spokojny clovek, viem komu verit, s kym sa smiat, s kym sa vytacat, komu verit, komu liezt na nervy, komu cmarat..

mica píše: ktorych vlastne nezaujimam

mica píše: a ja som sa uz tiez naucila, ze ich musim tak brat

cica  píše: aj si to X krat zopakujem, cica ty moj trapko, ty moj vecny optimista, zlez na tu zem pre lasku boziu ..a neber si to tak osobne..ludia boli, suu a buduu..

cica píše: vezmi z nich vsetko co sa ti paci..a chod dalej..zanechaj dojem a nepatraj, hlavne nepatraj

mica píše: presne moja rec zlatko

mica píše: ty si taka mudra!

cica píše: sak, tiez sa divim, kde sa to vo mne bere

(chuckle)

mica píše: mas to od prirodzenia

mica píše:

cica píše: mica skopirujem tento nas sexi rozhovor a hodim do blogu ..ale bez nickov..zmenim len na mica a cica

mica píše: ok

cica píše: nebude vadit?

mica píše: nie

cica píše: ked mi tak perlime

mica píše: ved neklamem

mica píše:

cica píše: nie, neklameme, to je od srdca naseho

mica píše: a mozes to nazvat “Cica a Mica” filozofuju

..micaaa, tak som sa pobavila tvojim clankom, ze som mala chut kopcit, ale som sa zabrzdila a povedala si, ze “ee”, vytvorim nieco inee..nebudem pisat o sviatkoch..len s Tebou nas spolocny vecer, s velkym Vee plny neocakavanych zvratov

..ale ako ano ako nie, vedela som, ze  sviatkove prezieranie sa,  mi len tak neprejde, preto som sa zaprisahala, ze hned ako nastane posun do Noveho roka nastane zlom. Nakazala som si a s laskou, ze by nebolo od veci ist navstivit cvicebne zariadenie, ktore sa nachadza len jedno poschodie pod mojou stolickou a ktore som do tejto chvile videla len cez sklo a z dialky. Ano fitko. Samozrejme, moje nadsenie opadlo a nadalej som sa snazila presvedcit samu seba, ze to nie je take zle, ze sa to da este zamaskovat vhodnym oblecenim az do momentu kym som nezistila, ze vhodne oblecenie = tehotenske saty..

Vcera, ked som mala v plane po praci utekat domov a zababusit sa pod deku, moja draha kolegynka zavelila a rozhodla, ze sa ide cvicit. Stiahla som “chvost” medzi nohy a vykrocila.. Fitko nevyzeralo  luxusne,  ale splnalo ucel. Sadla som si na stacionar a cakala co sa bude diat. Katka mi nastavila cas.. stupen obtiaznosti cislo 3..bolo ich tam asi 1 2, ale nezabijem sa na zaciatok a cas.. pyta sa, kolko tam chces, ja hrdinka nevediac co ma caka, som si nadiktovala pocet minut 15 a zacala som. Katka si oproti pustila beziaci pas a bezala, bezala, bezala.. Prve minuty som slapala ako nic, usmev od ucha k uchu..Este som hadzala vtipne poznamky do plenu. po 5 minutach mi usmev zacal mrznut a pot sa zacal so mna liat..ale nedala som sa a slapala som dalej a dalej a dalej.. moja priemerna rychlost sa pohybovala medzi 70-80km/h, na zaciatku to bolo 110km/h ked moj cas vyprsal a ja som sa zosunula ( spadla ) a preplazila som sa k beziacecemu pasu, v duchu som si vravela, ze to nemoze byt predsa take zle, ze v najhorsom mozem aj kracat. Ked sa moje telo ukludnilo a ja som si kracala a kracala a kracala a usmev sa mi vratil, objavila sa Katka, nieco presteleovala a uz som nekracala, lebo som nestihala, bola som nutena zacat bezat..tak som bezala, divala sa do zrkadla ako smiesne vyzeram, nevedela som co s rukami a myslela som na Foresta Gumpa,  v hlave sa mi prevalovalo Run Forest, Run.. az som skoro vyletela z beziaceho pasu, ale v poslednej chvili som to ustala a pas sa zastavil. Nadhera

a ide s na dalsi level.. ten sa mi pacil najviac. Veslovaci trenazer. Moja asistentka Katka mi nastavila lahsi level ja verzus pocitat, na 500m. Veslovala som ako o zivot a svojich 500metrov som dala pod 4 minuty. Vyhrala som Dalsich 500m a znova som vyhrala.. “Bohuzial” sa moja hodina vo fitku chylila ku koncu ..a ja som dakovala vsetkym zucastnenym tam hore, ze som to prezila bez ujmy, len s poriadne cervenou farbou v tvari  :-)  Kedze nie som ziadna padavka a ako sa hovori, co ta nezabije to ta posilni, tesim sa na svoju dalsiu hodinu.. Nevzdam sa, pretoze to robim pre seba, pretoze ma to v konecnom dosledku  bavilo a pretoze ako nas ucili na zakladne skole: POHYB JE RADOST a verte alebo neverte..naozaj je

Kupila som si k Vianociam (mimochodom, keby aj neboli aj tak by som si ich kupila) nove cizmy. Hovorim si v Prahe aj tak sneh v zime nie je tak nevadi, ze maju uplne hladku podrazku. Omyl! Do rana napadlo  asi 15 cm snehu…moja draha polovicka cestou na metro s rukou modrou od mojho stisku mi hovori ” Milacku ty jsi si dnes vzala brusle? ”

ANO TO SME MY ZENY!

Posledné dva tyzdne doma na Slovensku boli pre mna ocakavane kludne, pohodove dokonca aj moj otcim, ktory je za normalnych okolnosti magor sa pred vianocami “asi” udrel do hlavy a choval sa ako sestra milosrdna, ktora z dialky dohliada, na bezpecnost svojich ratolesti. Napada ma este jedna varianta, ale to je trochu scifi: Praveho otcima uniesli mimozemstania, naklonovali ho a poslali spet na zem klon, ktory s nami cele Vianoce prebyval

Tesne pred sviatkami sme s mamou piekli. AJ JA! Najskor to vypadalo, ze budeme musiet malovat, ale mama moja skvela si zo vsetkym poradi! Ked sme dozdobili medovniky, ktore som mimochodom zdobila prvy krat v zivote a teraz sa nesmejte lebo to nie je ziadna sranda, povedala : “Nevadi, tie prve, ktore vypadaju ako by ich plnili ludia s miernou retardaciou dame na spodok do krabicky a zjeme ich az po Vianociach .” No nie je uzasna? Je a ja zase viem, ze medovniky uz nikdy v zivote nebudem zdobit, radsej ich namocim alebo polejem cokoladov. Potom som sama upiekla kosicky plnene ananasom a maslovym kremom…na nich sa totiz nedalo nic skazit Som na seba hrdaaaa…

Stedry den bol naozaj stredry, nejedla som cely den nic, tesila som sa na vecer na vsetky tie dobroty. Pod stromcekom som si nasla “necakane” knizky, ktore som si objednala na nete , ale odolala som necitat ich a usetrit si ich na zabijanie casu v metre a tramvaji. Vecer patril Popelke a dalsim filmom pri krorych som s plnym bruchom zaspala…

Pripravy Silvestra ukazovali, ze budeme pachat niekolko smrtelnych hriechov a tym hlavnym je obzerstvo. Narobili sme s mojou drahou polovickou asi sto chlebickov a jednohubiek, ktore ked sa pilo nebol problem zjest. Zrazu bola polnoc, zapalili sme si prskavky, par vystrelovacich hovadin, po dopiti posledneho panaka sme pohariky rozbili a zahodili, ved crepy prinasaju stastie a pretancovali a prespievali sme sa do bieleho rana

Pekny koniec stareho roka, co povies Cica? Mame tu Novy. Prajem tebe a vsetkym okolo teba co ta robia stastnou, aby bol pokojny, vesely a hlavne optimisticky, ved viete vsetci, ze ked nejde o zivot ide o hovno! A Cica o tom co sme zazili v Bystrici napiseme samostatny clanok, to musi byt niekde napisane, inak by nam to nikto neveril A vies co? Ja nam to rovno prikazujem! Ked som sefka, tak som sefka no nie?!