cica a mica

mila cica, vidim, ze pekne zanedbavame nas lud..nasich vernych citatelov a seba sa. aby som to dala do obrazu. s micou teraz zazivame tvoritelsky blog.. Nie je to o tom, ze by sme nechceli, len nas nic nenapada. Muza sa proste na nas vykaslala. Potlkam sa chladnymi netovymi stepmi, ale kde nic tu nic. Ziadne znamenie, ziadne osvetlenie, ziadna inspiracia. Len prazdno. Jeej to znie tak optimisticky

Citam knizku. Vola sa Svet Tienov. Fantazy. Minule som to preberala s milacikom, aky je to vlastne zaner. So smiechom mi oznamil, ze zaner “brak”. Ale mi/y ten “brak” zereme. Je to ako uctievanie nejakeho kultu. Ja som do toho padla len nedavno.. Pol roka, rok do zadu. Zacalo to nevinne. Dennou hliadkou..Potom som sa do toho vrhla a zvrhla a zhltla som vsetky casti. Bolo ich pat. Po tomto suste som chcela viac, tak  milacik nabehol do kniznice a vratil sa s plnou narucou kniziek..A uz to slo. Ked som docitala Lukjanenka, ktoreho mimochodom este stale citam, ale na preskocky.. Na preskocky s neuveritelnym Kulhankom. Kto necital nepochopi. Tiez som nevedela, co ma caka a neminulo. A som tomu rada. Staci spomenut Nocny klub 1,2. Bolo to nieco neskutocne, neuveritelne, nadpozemske..Moje vedomie bolo obalene, otupene, zilo si svojim vlastnym svetom. Pamatam si ako mi sefka v tom case..v case, ktory som si nazvala citankovy povedala: Posledne tyzdne, ste akasi mimo, deje sa nieco? Urazene som odfrkla, ze je vsetko, tak ako ma byt. Mylila som sa..Bola som v tranze..To je sila kniziek. Sila FANTAZY. Sila moderneho “braku”. Hor sa do sveta Tienov..

Posted Uncategorized |