cica a mica

Jeden pekny novembrovy den – predvcerom,  som si cakanie na meskajuci vlak ( tymto “srdecne” pozdravujem ceske drahy ) kratila nakuknutim do trafiky. Vybrala som sa k oblubenej sekcii zenskych casopisov a zacala som si podla uvodnych obalok vyberat ten pravy casak pre mna. Ako ano, ako nie, na najvyssom mieste si kralovala slovenskaa “Eva”. Natiahla som k nej ruku, ale uz vopred som vedela, ze moj boj s vyskou je prehraty. Nezufala som, postavila sa na spicky, zachytila okraj casopisu a pomaly zacala tahat k sebe. Bohuzial na miesto casopisu sa mi podarilo na “seba” stiahnut nielen pozornost vsetkych zucastnenych ale aj kovovu tabulku, ktorou bola oznacena dana sekvencia. V mojom pripade “spolocnost a styl” , ktora pred padom na zem, pristala este nad mojou vrchnou perou a to zrejme tou najbolestivejsou castou. 3 sekundy sa mi venoval sok..ked som zistila, ze sa mi nerinie krv, len to boli..”Spolocnost a styl” som s vypatim poslednych sil zalozila na svoje miesto a smutnymi ocami davala Zbohom “Evicke”. Znenazdania sa pri mne objavil vysoky, mlady muz. Skor ako sa stihol spytat, ci mi moze nejako pomoct, som na neho uprela psi pohlad a vyslovila: “Mozem Vas poprosit?”..On sa len usmial, natiahol svoju 2metrovu ruku a s usmevom na tvari mi podal moju vysnivanu “Evu”. Veselo som odcupkala k pokladni, nastrcila rucku so svojimi 60timi korunkami a s napuchnutou perou a malym skrabancom odkracala na vlak. K Evicke bol pribaleny aj Adam ( pre panov ). Adam sa mi dostal do ruky ako prvy a nelutovala som..bolest, ktoru som si vytrpela. Okrem skvelej reklamy s bozskym Judom Lawom, tam bolo a stale je kopec zaujimaveho citania.. Ale to je uz ina story.

Posted Uncategorized |