Ako mi pani Múza povedala “ja sa vrátim”…..
Zhruba pred mesiacom, ráno cestou do práce som stretla jednu pani…milú, peknú s tichým hlasom ma oslovila, že vraj je unavená, že má plné zuby nápisov na tramvajích, ktore vas presviedčaju kupit si topánky, bundy, lyže… nápisy na autách, ktore sa na krizovatkách predbiehaju, uplne rovnako ako v predaji a kúpe niečoho, čo ste pred 15 rokmi nepotrebovali… Tichým hlasom mi hovorí…”Mica, potrebujem odpočinok, niekde na krasnom mieste, kde budem počuť namiesto trubiacich aut iba more, vtáky…kde sa budem prebudzat s pocitom, že sa nie je kam ponáhlat, že nie je treba nič čítať čo by ma mohlo predsvedcit alebo strhnúť prúdom komercie.” Pozerám na nu a nechapavo kyvam hlavou, že suhlasim. Pani znova tichym hlasom “keď bude ten spravny čas, ja sa vrátim Mica”. “A teraz už choj do prace, lebo prídeš neskoro!”
Dvere do prace sa zamnou zatvorili a mne v tej chvili došlo, že ta pani bola moja Múza, ktorá ma sprevádza na mojich cestách – necestách, že sa vybrala niekam odpočívať, niekam na krásne miesto kde bude mať klud, kde načerpá sily, aby mi mohla znovu šepkať do ucha…aj to aké to tam bolo 