cica a mica

..micaaa, tak som sa pobavila tvojim clankom, ze som mala chut kopcit, ale som sa zabrzdila a povedala si, ze “ee”, vytvorim nieco inee..nebudem pisat o sviatkoch..len s Tebou nas spolocny vecer, s velkym Vee plny neocakavanych zvratov

..ale ako ano ako nie, vedela som, ze  sviatkove prezieranie sa,  mi len tak neprejde, preto som sa zaprisahala, ze hned ako nastane posun do Noveho roka nastane zlom. Nakazala som si a s laskou, ze by nebolo od veci ist navstivit cvicebne zariadenie, ktore sa nachadza len jedno poschodie pod mojou stolickou a ktore som do tejto chvile videla len cez sklo a z dialky. Ano fitko. Samozrejme, moje nadsenie opadlo a nadalej som sa snazila presvedcit samu seba, ze to nie je take zle, ze sa to da este zamaskovat vhodnym oblecenim az do momentu kym som nezistila, ze vhodne oblecenie = tehotenske saty..

Vcera, ked som mala v plane po praci utekat domov a zababusit sa pod deku, moja draha kolegynka zavelila a rozhodla, ze sa ide cvicit. Stiahla som “chvost” medzi nohy a vykrocila.. Fitko nevyzeralo  luxusne,  ale splnalo ucel. Sadla som si na stacionar a cakala co sa bude diat. Katka mi nastavila cas.. stupen obtiaznosti cislo 3..bolo ich tam asi 1 2, ale nezabijem sa na zaciatok a cas.. pyta sa, kolko tam chces, ja hrdinka nevediac co ma caka, som si nadiktovala pocet minut 15 a zacala som. Katka si oproti pustila beziaci pas a bezala, bezala, bezala.. Prve minuty som slapala ako nic, usmev od ucha k uchu..Este som hadzala vtipne poznamky do plenu. po 5 minutach mi usmev zacal mrznut a pot sa zacal so mna liat..ale nedala som sa a slapala som dalej a dalej a dalej.. moja priemerna rychlost sa pohybovala medzi 70-80km/h, na zaciatku to bolo 110km/h ked moj cas vyprsal a ja som sa zosunula ( spadla ) a preplazila som sa k beziacecemu pasu, v duchu som si vravela, ze to nemoze byt predsa take zle, ze v najhorsom mozem aj kracat. Ked sa moje telo ukludnilo a ja som si kracala a kracala a kracala a usmev sa mi vratil, objavila sa Katka, nieco presteleovala a uz som nekracala, lebo som nestihala, bola som nutena zacat bezat..tak som bezala, divala sa do zrkadla ako smiesne vyzeram, nevedela som co s rukami a myslela som na Foresta Gumpa,  v hlave sa mi prevalovalo Run Forest, Run.. az som skoro vyletela z beziaceho pasu, ale v poslednej chvili som to ustala a pas sa zastavil. Nadhera

a ide s na dalsi level.. ten sa mi pacil najviac. Veslovaci trenazer. Moja asistentka Katka mi nastavila lahsi level ja verzus pocitat, na 500m. Veslovala som ako o zivot a svojich 500metrov som dala pod 4 minuty. Vyhrala som Dalsich 500m a znova som vyhrala.. “Bohuzial” sa moja hodina vo fitku chylila ku koncu ..a ja som dakovala vsetkym zucastnenym tam hore, ze som to prezila bez ujmy, len s poriadne cervenou farbou v tvari  :-)  Kedze nie som ziadna padavka a ako sa hovori, co ta nezabije to ta posilni, tesim sa na svoju dalsiu hodinu.. Nevzdam sa, pretoze to robim pre seba, pretoze ma to v konecnom dosledku  bavilo a pretoze ako nas ucili na zakladne skole: POHYB JE RADOST a verte alebo neverte..naozaj je

Posted Uncategorized |