cica a mica

Včera som bola u zubosky. Sla som dobrovolne. Niekde som citala, alebo je to este vo mne zakorenene z mojich mladych cias, Nikdy nepodcenuj prevenciu. Nepodcenila som. Moja zubna lekarka je mlada, pekna, sexi, ruca deva. Co je velke plus. Pre vsetkych pacientov. Ked uz clovek ma trpiet, nech to stoji zato. Sla mi blombovat zub cislo 5.. cislo 5 zijeee!!!

Sadla som si do kresla pre „hosta“ :-) dostala som igelitovu zasteru, „zvaracske bryle“ a slo sa na vec. Urobila som velke aaaaaaa..Pani doktorka sa spytala: dame injekciu? Hrdinsky som odpovedala: NIE! Hrdinsky hm

Zacala akcia „hura na zub“. Detaily spominat budem. Nebolo to také zle. Bolest sa dala vydrzat. Doktorka stále opakovala aka som statocna.. Ja som som „hrdinsky skerila a slintala“ s kyvanim hlavy hore a dole, co malo znamenat, to predsa nestoji za rec. Po pravde moje hrdinstvo vychadzalo z poznania, ze striekacky nemam rada, nemá ich rado moje telo, moje dasna, uz len ta predstava, ihla v dasne.. brr, predstava strpnutej tvare ktovie na ako dlho..mozne nasledky. Napr. co keby mi ostal usmev a la Joker? Sice by som sa mohla nechat vystavovat ako miestna atrakcia ale stalo by mi to zato? Natahovat sa po sudoch, riesit trvale nasledky.. to naozaj nie je ziadna sranda.

Vydrzala som.. aj nepochopitelne vrtanie sa ostrym predmetom v mojom otvorenom nechutne citlivom zubku.V tom muselo byt aspon zrnko sadizmu.. Preglgala som kazdych 10sekund, odsavacka nestihala a sestricka mi „strazila“ jazyk

Slova statocna, este chvilku, uz to bude zacali zanikat vo vzduchoprazdne. Vnimala som len svetlo.. to svetlo, ktore tolko ludi spomina pri svojich mimotelovych zazitkoch. Sice som sa cudovala kde je tunel, ziadny sa neobjavil..ale svetlo bolo..svietilo mi do oci – ostro a neustupne…okolo striekala voda..citila som ako mi niekto utiera sliny ako sa mi hlavou prechadza milion myslienok..vitazila jedina. Som masochista. Doktora uz nie je taka mila a pekna ako na zaciatku, injekcia by bol celkom dobry napad. Mam 10 prstov? Alebo 20? Kedy to skonci? Kolko je hodin? Stmieva sa.. Do reality ma vratilo: Vyplachnite si prosim.. vyplachla.. zahryznite.. aaau nie do prsta. Pardon )

A je to. A bolo to. A bolelo to a boli to. Ale som hrdinka, nemyslite?

Posted Uncategorized |